TRNAVA. Mladí muži zo Slovenska sa zapísali do svetových dejín svedectvom o neľudskom zaobchádzaní a vraždení židov v nemeckých koncentrákoch na území bývalého Poľska.
Podarilo sa im na tretí pokus utiecť v apríli 1944 z tábora Brzezinka. Po strastiplnom pochode cez Poľsko sa dostali sa do Žiliny, kde o tri dni spísali Protokol o Osvienčime. Dokument sa po krátkom čase dostal do rúk židovskej tieňovej vlády v Bratislave, ktorá ho rozšírila nielen na Slovensku, ale rozposlala ho aj do zahraničia - vedeniu Medzinárodného Červeného kríža, Svetovému židovskému kongresu a iným vplyvným židovským organizáciám. Tieto organizácie predložili dokument vládam mnohých krajín - USA, Veľkej Británie, Poľska a Československa. Svedectvo oboch väzňov bolo však natoľko drastické, že im vládni činitelia neboli náchylní uveriť a nepodnikli nič, čo by ďalších židov v koncentračných táboroch mohlo zachrániť.
Rudolf Vrba neskôr emigroval do Kanady a za svoje zásluhy sa stal prominentnou a váženou osobou, kanadská televízia o jeho hrdinstve napríklad natočila film. Alfred Wetzler bol až do konca druhej svetovej vojny členom aktívneho odboja a bojoval v Slovenskom národnom povstaní. V roku 1964 napísal o svojom úteku z koncentráku pod menom Jozef Lánik knihu Čo Dante nevidel, ktorá bola označená za jednu z najlepších vo svojom žánri. Predchádzala jej publikácia z roku 1946 Oswienčim, hrobka štyroch miliónov ľudí, v ktorej zhromaždil viacero svedectiev o osvienčimskom pekle.
Wetzlera však v roku 1968 vylúčili z KSČ a stal sa politicky nespoľahlivým a o jeho svedectvo v socialistickom Československu nikto nestál. Mal dokonca problémy s priznaním známej 255-ky pre účastníkov odboja. Neskôr pracoval v oblasti cestovného ruchu a v knižnici a často prednášal na školách, kde hovoril o všetkom, čo prežil. Zomrel 8. februára 1988 ako 70-ročný, prežila ho jeho manželka Etela, s ktorou sa zoznámil v Osvienčime pri drôtoch medzi ženským a mužským táborom.
Až v roku 1997 rodná krajina ocenila statočnosť tohto muža, keď mu udelil prezident SR Rad Ľudovíta Štúra II. triedy in memoriam. V roku 2006 mu odhalili pri synagóge v Trnave pamätnú tabuľu. V roku 2007 dostal spolu s Vrbom čestné občianstvo mesta Trnava in memoriam. Prevzala ho z rúk primátora jeho dcéra Tatiana Kernová. V Trnave stále stojí rodný dom A. Wetzlera, dokonca priamo v susedstve radnice a napriek zmene majiteľov je stále známy ako Wetzlerov dom.
