Mesto Sereď v spore s cirkvou o klasicistický kaštieľ v prvostupňovom konaní vyhralo. Snahy o záchranu kaštieľa sa tým zväčšujú. Mesto by v budúcnosti odpredalo kaštieľ investorom, občianske združenie Vodný hrad to považuje za chybu.
SEREĎ. V súdnom spore medzi mestom Sereď a Arcibiskupským úradom v Trnave o kaštieľ mesto v prvostupňovom konaní uspelo. To, že súd zamietol návrh cirkvi dať tento majetok do jej správy, potvrdil viceprimátor Serede Peter Rampašek. Pojednávania sa cirkev sa nezúčastnila, môže využiť právo na odvolanie sa.
Kaštieľ bol pôvodne šintavský hradSúdny spor sa na Okresnom súde v Galante vedie už viac ako rok. Cirkev v zmysle reštitučného zákona podala žalobu o vrátenie majetku, mesto argumentuje listom vlastníctva.
Rastislav Petrovič, predseda združenia Vodný hrad v Seredi tvrdí, že seredský kaštieľ nebol nikdy cirkevným majetkom.
„Pôvodne to bol šintavský vodný hrad, ktorý patril najprv uhorskému kráľovi, neskôr súkromným vlastníkom. V roku 1942 ho Slovenská republika vtedajšiemu majiteľovi barónovi Ohrensteinovi zoštátnila a následne predala Študijnej základine. Študijná základina vznikla ako štátna organizácia z majetku zrušených rádov ešte za vlády cisárovnej Márie Terézie a výnosy zo základiny slúžili na vydržiavanie katolíckeho školstva. Od roku 1945 bol opäť poštátnený a teraz je majetkom mesta Sereď."
Občianske združenie Vodný hrad v Seredi sa venuje záchrane klasicistického kaštieľa už niekoľko rokov.„Vlani sme spravili georadarový archeologický prieskum hradného opevnenia, s dobrovoľníkmi sme vyčistili okolie bastióna, namontovali sme oceľové dvere na vstupe do schodiskovej haly a demontovali sme a deponovali mozaikovú podlahu za finančnej spolupráce s Trnavským samosprávnym krajom," povedal Rastislav Petrovič.
Myslí si, že mesto nevyvíja dostatočné úsilie, aby postupne obnovovalo túto národnú kultúrnu pamiatku. „Dvadsať rokov sa oň nestaralo, a tak sa stav historickej budovy výrazne zhoršil. Ak by bolo mesto do kaštieľa každoročne niečo investovalo, tak dnes mohla byť časť objektu funkčná a využívaná v prospech Seredčanov, nie pre bezdomovcov. Kaštieľ by sa mal využívať na reprezentačné účely mesta, slúžil by nielen ako galéria a malé múzeum, ale aj ako hudobná škola a reštaurácia," vysvetľuje architekt.
Rokovali s austrálskym investoromMesto si uvedomuje, že rekonštruovaný kaštieľ by prilákal turistov a zvýšil tak cestovný ruch. Argumentuje však tým, že na obnovu nemá dostatok finančných prostriedkov. „Investícia by vyžadovala asi 20 miliónov eur (600 miliónov korún), čo je veľká čiastka. Treba rátať aj s údržbou kaštieľa, respektíve jeho prevádzkovými nákladmi," povedal viceprimátor Peter Rampašek.
Vzhľadom k finančnej náročnosti projektu mesto zamýšľalo ponúknuť kaštieľ potenciálnym zahraničným i domácim investorom.
„Uprednostnili by sme súkromného investora, samo-zrejme za vyrokovaných podmienok, ktoré by rešpektovali potreby mesta a jeho obyvateľov. Pôvodne sme mali viac záujemcov, ale vážnejšie sme komunikovali s jedným austrálskym podnikateľom, ktorý mal záujem do toho vstúpiť. Keďže sme boli stále v spore s cirkvou, nebolo možné podpísať relevantnú zmluvu o prevzatí tohto majetku," dodal viceprimátor.
Na obnovu by mali žiadať z Európskej únie
Podľa Rastislava Petroviča sa snaha mesta odpredať kaštieľ ukázala ako chyba. „Nikto ho nekúpil, a ani nekúpi. Všetci záujemcovia stratili po obhliadke kaštieľa o kúpu záujem. Ako sa niektorí z nich vyjadrili: ak by bol kaštieľ v dobrom stave, s kúpou by neváhali. Vážny záujem mal len jeden z nich, ktorý sa nechal titulovať ako knieža. Vedel presne, ako bude kaštieľ po obnove využívať. No ukázalo sa, že na obnovu nemá peniaze," upresnil Petrovič.
Myslí si, že mesto by malo na záchranu kaštieľa využiť finančné prostriedky z Európskej únie určené na obnovu kultúrnych pamiatok, ako to už urobili mestá Galanta, Hlohovec a Holíč.
„Sereď zatiaľ váha?! Bola by škoda, keby sa takáto možnosť nevyužila. Veď aká budúcnosť čaká mesto, ktoré si neváži vlastnú minulosť? Keby nebolo hradu, tak by tu ani mesto nevzniklo. Zostaneme bezvýznamným mestom, ktoré obchádzajú významné dopravné komunikácie?" pýta sa architekt.
Arcibiskupský úrad sa k otázkam, či sa odvolá proti rozhodnutiu súdu a aký zámer by mal s kaštieľom, odmietol vyjadriť. „Nakoľko v tejto veci nebolo vydané právoplatné rozhodnutie, nebudeme sa k veci vyjadrovať," uzavrel Peter Repa, vicekancelár a sekretár arcibiskupa.
