žom.
TRNAVA. Vyštudovaný archivár Šebastián Labo (78) pracoval v archíve ako vedúci bádateľského oddelenia. Komunistický režim mu jeho kresťanské presvedčenie dával denne trpko pocítiť. Viera ho radila medzi obyvateľov druhej kategórie. Preto začal s hrou. S funkcionármi manipuloval prostredníctvom fiktívnej socialistickej uvedomelosti.
„Raz sme šli s priateľmi na oslavu a pridal sa k nám aj náš šéf, komunista. Oproti nám sedeli dvaja študenti z Ghany, ktorí sa bavili po francúzsky. Prisadli si a chvíľu som sa s nimi rozprával," spomína páter. Šéf vyzvedal, o čom diskutovali.
„Vysvetlil som mu, že sme sa bavili o socializme, o tom ako sa tu máme dobre. Ponúkol som im aj študijnú literatúru. Jeho to zjavne nadchlo."
V tom čase už páter premýšľal nad tým, že utečie do Ríma, kde vyštuduje u jezuitov za kňaza. Využil na to zájazd z vtedajšej cestovnej kancelárie Čedok. Cesta viedla do Sovietskeho zväzu. Zaviezli ich do Kyjeva i Odessy.
„Tam nám ponúkli exkurziu do vychýreného kolchozu, aby sme videli ako sa majú ľudia dobre. Nikto tam nechcel ísť, no ja som nakoniec všetkých prehovoril. Bola tam bieda, strhaní a chabo oblečení družstevníci pracujúci so zlým náradím," spomína.
Výprava sa potom presunula loďou cez Čierne more až do Palerma. Tam sa v uliciach mesta odtrhol od svojej skupinky a bežal sa skryť do kostola.
„Narazil som tam na robotníkov a ich šéfa. Ten mi pomohol. Autom ma zaviezol k jezuitom, rovno za páterom ministrom. U nich som sa najedol a rozpovedal môj príbeh."
Zásah zhora
V jezuitskom kláštore pobudol len chvíľu. Bál sa vyjsť aj na krátku prechádzku na dvor, aby ho ľudia z Čedoku nenašli. Mnísi ho nakoniec posadili na vlak. Tak sa dostal do cieľa svojej cesty - Ríma. Tam mal vyhľadať svojho známeho. Netušil kde. Kým sa pustil do nepoznaných ulíc, zastavil sa na Námestí sv. Petra.
Po krátkom váhaní jedného z tisícky prechádzajúcich kňazov oslovil. Ten poznal pátera Litvu, ktorého Labo hľadal. Dodnes to považuje za zásah zhora. Nakoniec sa dostal do Gregoriany, kde ho prijali medzi seba. S utečencami tam mali skúsenosti. Po štúdiu ho vysvätili za kňaza a ako jezuita sa venoval šíreniu svojej viery.
Prvé stretnutie s pápežom sa obišlo bez slov
Páter Labo dlhé roky vydával v Nemecku časopis v piatich jazykoch Pro frater. Písal v ňom o utláčaní veriacich vo vtedajších komunistických krajinách. Po atentáte na pápeža Jána Pavla II. v roku 1981 vydal knihu Zabijem pastiera. Ale s hlavou katolíckej cirkvi sa stretol až oveľa neskôr. V bazilike v Ľublani.
„Kňazi sa rozbehli do lavíc, ja som šiel pomaly a ostal stáť na kraji radu. Keď sa pápež vracal z kázne, spýtal som sa ho poľsky, ako sa mu páčila moja kniha o jeho apoštolských cestách. Vedel som, že ju má," spomína. Ján Pavol II. nepovedal nič, pozrel na pátera a objal ho. V nasledujúcich rokoch viedli spolu niekoľko rozhovorov o viere..
Ocenil ho prezident
Kultúrnu činnosť pátera Šebastiána Laba ocenil začiatkom januára aj prezident Ivan Gašparovič. Vyznamenal ho Pribinovým rádom.
„Mojim pracovným heslom je všetko na večnú česť a slávu božiu. Ale keď ma národ cez ruky prezidenta ocení za moju činnosť, Som vďačný," dodáva. Dnes pripravuje do tlače knihu o pápežovi Benediktovi XVI.
