Trnavské arcibiskupstvo sa bude nasledujúcich dvanásť mesiacov snažiť dokázať, v čom je kresťanská kultúra neustále živá.
TRNAVA.Zhruba dvadsať podujatí sa Trnavská arcidiecéza chystá ponúknuť Trnavčanom v rámci Roku kresťanskej kultúry2010 v spolupráci s Trnavským samosprávnym krajom a Mestom Trnava. Popri každoročných Ekumenických dňoch bude najbližším podujatím februárová Púť kresťanských umelcov pri príležitosti sviatku Fra Angelica do baziliky minor v Trnave.
Kultúra, nielen náboženstvo
Hovorca Pavol Tomašovič dúfa, že kresťanská kultúra bude v rámci podujatí prezentovaná v širšom, ako len úzko sakrálnom rozmere: „Navyše, kresťanstvo v sebe nesie odkaz gréckej i židovskej kultúry, čo sa často prehliada."
Výtvarník Peter Čambál ml., člen organizačného výboru, zdieľa názor, že kresťanstvo nemožno chápať len ako náboženský systém: „Mnohí odmietajú priznať, že bez ohľadu na vierovyznanie Európania posledných 2000 rokov žijú v kresťanskej kultúre." Verí, že aspoň niektorému z chystaných podujatí sa podarí vyvolať skutočnú diskusiu na túto tému: „V inom prípade odvedieme v rámci Roku kresťanskej kultúry slabú prácu."
Diela vystavia na ulici
Otvorenosť a rozmanitú názorovú platformu chce trnavský výtvarník dosiahnuť napríklad aj prizvaním umelcov, ktorých ťažiskom nie je sakrálna tvorba. „Bude zaujímavé sledovať, ako sa na plánovaných výtvarných workshopoch k Vianociam a Veľkej Noci zmocnia výsostne náboženských tém." Časť vybratých diel by mala byť vystavená aj na ulici, čo bude podľa Čambála vôbec prvou trnavskou lastovičkou v oblasti exteriérových inštalácií. „Mesto nám už prisľúbilo priestory Kapitulskej ulice a Námesti sv. Mikuláša."
Ulica je výzva
Zmyslom Roku kresťanskej kultúry je osloviť tiež ľudí cez idey a pravdy kresťanstva v najužšom zmysle slova. „Urobiť to spôsobom, ktorý zaujme a zostane verný svojmu nahlbšiemu obsahu kresťanstvu nebude jednoduché," priznáva Čambál. Veľké nádeje vkladá do vianočných a veľkonočných podujatí, ako i samotnej Novény.
„Minule som si uvedomil, že keď som navštevoval túto akciu ešte za komunizmu, chodilo na ňu omnoho viac ľudí. Svoju úlohu určite zohrala aj sila zakázaného ovocia, no mrzí ma, že dnes už mnohí netušia, o čo vôbec ide. Pritom fenomén Panny Márie má pre Trnavu obrovský význam."
Čambál si myslí, že práve ulica by mala byť počas tohto roku pre kresťanov veľkou výzvou: „Práve tam sa odohráva mnoho podstatného, čo sa ľuďom vrýva do pamäti. Treba vyjsť za dvere kresťanských inštitúcií."
Vytvorili aj vlastný web
Popri tradičných cyklických podujatiach ako je festival Lumen, premiéra ďalšej z hier Jána Palárika, či Novéna, ktoré si Rok kresťanskej kultúry vzal pod svoju hlavičku, sa veľkorysý priestor vytvoril na predstavenia osobností, ktorých výročia narodenia či úmrtia si tento rok pripomíname - Jána Hollého, biskupa Pavla Jantauscha, či Dona Jozefa Strečanského.
Pripravovaná marcová konferencia na tému Kňaz tretieho tisícročia má súvislosť aj s Rokom kňaza, ktorý prebieha od júna minulého roku. Arcibiskup Róbert Bezák zas využije tohtoročný Lumen na odovzdanie ceny Arcidiecézy Trnava.
Pre Rok kresťanskej kultúry bola vytvorená aj samostatná webová stránka.
