Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky

So zemetrasením na Haiti sa Eva z Trnavy minula o necelý mesiac

Na Haiti prvýkrát dorazila dva dni pred začiatkom hurikánového obdobia. Pôsobila v najchudobnejšej oblasti krajiny, v jednom z ohnísk výskytu AIDS. S Evou Zelinovou sme sa stretli necelý týždeň pred ničivým zemestrasením, ktoré zrovnalo so zemou hlavné me

Najchudobnejšia krajina na západnej pologuli bola donedávna nazývaná Perla Karibiku.Najchudobnejšia krajina na západnej pologuli bola donedávna nazývaná Perla Karibiku. (Zdroj: ARCHÍV EVY ZELINOVEJ)

sto.

Takmer nefunkčné zdravotníctvo, vysoká kriminalita, hlavné mesto Port-au-Prince vedie rebríček v počte únosov. K tomu rozšírená malária, hepatitída, či AIDS: Webové stránky odporúčajú cestovať na Haiti len v nevyhnutných prípadoch.

Eva Zelinová, ktorá v krajine na ostrove Hispaniola (Haiti sa oň delí s podstatne rozvinutejšou Dominikánskou republikou) strávila celkovo osem mesiacov, označuje tento mediálny obraz za skreslený: „Politická situácia sa po dlhých rokoch totalít a nepretržitých prevratov upokojila, bezpečnosť sa zlepšila, únosov ubudlo."

Zemetrasenia, ktoré po sebe zanechali desaťtisíce obetí a katastrofálnu spúšť v okolí hlavného mesta vývin krajiny zrejme zasiahne veľmi bolestivo.

Nevyšla Afrika, ale Haiti

Dvadsaťdeväťročná absolventka francúzštiny Eva Zelinová si túlavé topánky platonicky nasadila už na základnej škole. „Na zemepise ma vždy prepadala túžba zažiť všetky tie krajiny, o ktorých sme sa učili, autenticky," spomína. Svoje sny si začala plniť počas prázdnin na vysokej škole.

Od tých čias precestovala Rusko, Mongolsko, Čínu, Mexiko, Maroko a väčšinu európskych štátov. Vždy ju však najviac priťahovala Afrika. „Postupne vo mne začala dozrievať myšlienka dostať sa do niektorej z rozvojových krajín ako humanitárna pracovníčka. Nakontaktovala som sa na Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, kde mi ako francúzštinárke boli ponúknuté projekty v africkom Burundi a na karibskom Haiti. No, a napokon klaplo Haiti," rekapituluje.

Uhlie devastuje krajinu

Malá dedina, kde sa spolu s dvomi slovenskými lekármi na jeseň v roku 2008 usadila, patrí napriek svojej chudobe a odľahlosti k najznámejším na ostrove: V roku 1942 tu totiž zakotvil Krištof Kolumbus. Svoj názov Mole St. Nicolas získala podľa dátumu moreplavcovho príchodu. „Doplavil sa 5.decembra, predvečer sviatku sv. Mikuláša," ozrejmuje Eva.

evazel.jpg

Trnavčanka Eva strávila na Haiti celkovo osem mesiacov ako humanitárna pracovníčka.

V okolí Mole síce chýbajú cesty aj infraštruktúra, dedinka sa však môže pýšiť dvomi z najkrajších pláží na ostrove a statusom haitskej mekky rybolovu.

Rybári tu ešte stále lovia tradičnou technikou - pomocou harpún a s loďkami doslova zbúchanými na kolene. Pôvab dlhoročnej tradície negatívne vyvažuje fakt, že napriek celodennej lopote sú rybári pre slabú výnosnosť odsúdení na živorenie.

Makačka od svitu do mrku je spojená aj s druhým rozšíreným spôsobom obživy: výrobou uhlia. V dôsledku tejto činnosti sa Haiti, ktoré bolo kedysi nazývané „Perla Karibiku" žiaľ závratným tempom odlesňuje.

Žiadny kultúrny šok

Miestnych živia aj políčka, na ktorých okrem citrusových plodov pestujú hlavne rôzne druhy banánov. Tie spolu s darmi mora a ryžou tvoria základ haitského jedálnička. „Nesladké odrody vyprážajú alebo varia, a jedia ich ako prílohu." Nezameniteľnú chuť ich jedlám dodávajú najmä všadeprítomné klinčeky, škorica a čili papričky.

Na pokojný rytmus v Mole si Eva zvykla po pár dňoch, kultúrny šok sa jej vyhol širokým oblúkom. „Až som sa sama čudovala," usmieva sa. Výraznejšie ju nevyľakali ani dva silné hurikány, epicentrum ktorých sa nachádzalo sto kilometrov od Mole. „Tamojšia oblasť je dodnes poznačená následnými záplavami, bahno vtedy odnášalo domy a usmrtilo stovky ľudí. V našej dedine len odfúklo zopár striech." Mole St. Nicolas našťastie obišlo aj posledné zemetrasenia.

Promiskuita je tolerovaná

Cieľom trojročnej misie, ktorej duchovným otcom je lekár Vladimír Krčméry z univerzity sv. Alžbety, je pomôcť miestnym Haiťanom získať zručností v oblasti školstva a zdravotníctva. Ako hovorí Eva, prioritou je „naštartovanie" miestnej kliniky, jej pozícia učiteľky bola len akýmsi bonusom.

Jeden z problémov, s ktorými sa ich misia prišla popasovať, je AIDS. Mole totiž patrí k miestam s najväčšou koncentráciou ľudí nakazených vírusom HIV. „Celkové počty sa však môžu len odhadovať. Virologické vyšetrenie je drahé, robí sa len v prípadoch, kedy sa pacient lekárovi nezdá zdravotne v poriadku."

Napriek dlhodobým osvetám a propagáciám sa promiskuitné zvyky Haiťanov príliš nemenia. „Hoci oficiálne žijú monogamne, striedanie partnerov je pre nich bežnou a tolerovanou súčasťou životného štýlu - ako pre mužov, tak i pre ženy. So sexuálnym životom celkovo začínajú veľmi skoro." Hodnota vernosti je im podľa názoru Evy väčšinou veľmi vzdialená hlavne v chudobnejších vrstvách.

Elektrinu majú len večer

Čo sa týka školstva, učitelia sú na pomerne dobrej úrovni. „Žiakov však nevedú k logickému mysleniu, bazírujú najmä na memorovaní. Hoci sa haitské deti učia niekoľko jazykov - rodnú kreolčinu, oficiálnu francúzštinu, angličtinu, a často i španielčinu - sú v nich aj z tohto dôvodu veľmi slabé."

Hlavnou prekážkou pre vzdelávanie miestnych sú však podľa Evy neprimerane vysoké poplatky, pre ktoré si rodičia v chudobnejších vrstvách dovolia poslať do školy len jedno - dve deti. „Výnimkou je štátna škola, ktorá bola v Mole jediná."(Eva učila na katolíckej škole, zvyšné prevádzkovali rôzne protestantské cirkvi.)

Napriek vysokým poplatkom je technická vybavenosť škôl na slabej úrovni. „Informatiku som žiakov učila až podvečer, kedy sme si na hodinu prenajímali internetovú kaviareň s počítačmi." Krajina totiž čerpá elektrickú energiu z generátorov, a väčšinou je k dispozícii len podvečer.

Av čom boli haitskí žiaci nadanejší ako tí naši? „Všetci Haiťania sú skutočné jednotky v rečníctve. Pri verejných prejavoch, napríklad v kostoloch, sa doslova vyžívajú."

Ich mentalita je podľa Eviných pozorovaní silne orientovaná na zviditeľnenie sa. „ Ľudia žijúci v chudobných podmienkach pôsobia utiahnuto, nenápadne. Keď však dostanú príležitosť, bojujú, na zreteli majú vždy najvyššiu métu, ktorú možno dosiahnuť. Aj vďaka tomu sa v krajine pomerne rýchlo rozširuje stredná vrstva."

Rozprávky o boháčoch s ťažkými reťazami

Odvrátenou stránkou ich ctižiadostivosti je fakt, že rýchlo zabúdajú, v akých podmienkach vyrastali. „Haiti chýbajú ľudia, ktorí by dokázali myslieť aj na krajinu, nielen na seba. Ideálom väčšiny je dostať sa do Ameriky. Neuvedomujú si, že tam zostanú len prisťahovalcami, kým vo svojej krajine by to mohli niekam dotiahnuť."

Tento spôsob uvažovania je podľa Evy spôsobený nielen traumou zo zažívanej biedy, ale aj nereálnymi vzormi, ktoré sú im podsúvané. „Na rohoch ulíc v Mole sa dajú večer vidieť ľudia z najchudobnejších vrstiev, ako sedia pred vyneseným televízorom a hypnoticky hľadia na produkty domácej kinematografie." Haitské filmy najčastejšie ukazujú černochov obvešaných reťazami, ktorí sa vyvaľujú v kresle nejakého bytu a demonštrujú, ako sa majú dobre.

Tesne sa minuli s Clintonom

Hoci minulotýždňovým zemetrasením sa cesta k tomuto cieľu opäť skomplikovala, najväčšou šancou pre lepšiu budúcnosť Haiti je rozbeh turizmu.

„Je to jeden z vládnych cieľov, stále však chýbajú predstavy, ako na to," krčí plecami Eva. Najznámejším a popri hlavnom meste jedným z mála turistických miest je Cap-Haitien, ktoré je ako jediné v krajine zapísané do UNESCO - pre nádhernú citadelu a súbor koloniálnej architektúry. Napriek tomu, že tu na jeden deň kotvia luxusné zaoceánske lode, a misijná skupinka sa tu tesne minula s Billom Clintonom, na oficiálneho sprievodcu pamiatkou nenatrafíte. „Turista je odkázaný na niektorého z predháňajúcich sa miestnych."

Čo sa týka Mole, prvou lastovičkou v oblasti turizmu bola skupinka Francúzov, ktorá v čase Evinho odchodu prišla rozbehnúť prvý bar v širokom - ďalekom okolí.

Rada by sa vrátila späť

Projekt, ktorý univerzita sv. Alžbety v Mole St. Nicolas rozbehla, mal byť tento rok oficiálne ukončený. Na otázku, či splnil svoj zmysel, Eva zvážnie a odpovie: „Verím tomu." V každom prípade by však podľa nej prospelo, keby sa misijná skupina do dedinky mohla vrátiť. „Univerzita na tom pracuje, avšak ťažko povedať, či sa to podarí."

Nad návratom do Haiti by nepremýšľala ani chvíľu. „Miestni ľudia, aj tamojšia príroda sa mi už dostali pod kožu," priznáva a dodáva, že zemetrasenia ju silno zasiahli. „Je to pre nich strašné nešťastie."

Viac fotiek nájdete v priečinku Press foto.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  2. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  3. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  6. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 20 485
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 14 529
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 9 137
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 842
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 774
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 6 840
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 558
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 448
  9. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 339
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 913
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

M. Krajčí: Chceme skríningovo otestovať obyvateľov

Takýmto spôsobom chce znížiť šírenie nového koronavírusu o 50 percent.

Testovanie na nový koronavírus.

Rada partnerstva schválila strategický rámec rozvoja regiónu

Ide o kľúčový dokument, ktorým sa pripravuje župa na čerpanie eurofondov.

Trnavský samosprávny kraj

Divadlo Jána Palárika vstúpilo do siete európskych divadiel

Vedenie očakáva, že spolupráca so špičkovými divadlami obohatí tvorbu o množstvo inšpirácií.

Divadlo Jána Plárika v Trnave

Primátor Trnavy Peter Bročka zarobil vlani viac ako 72-tisíc eur

So zverejňovaním platov funkcionárov mesta začal ako občiansky aktivista v roku 2010.

Peter Bročka.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pohrebné auto zrazilo cyklistu. Neprežil

Nehoda sa stala medzi Telincami a Vrábľami.

Hľadá sa nezvestný Martinčan

Naposledy sa nachádzal vo Valčianskej doline.

Martinčanov je zas o čosi menej

Martin: Viac ľudí zomrelo ako sa narodilo

Už ste čítali?