V mestách i voľnej krajine neustále pribúdajú skrýše. Výnimkou nie sú ani Malé Karpaty či Trnava. Cestu k nim nájdu len zasvätení - tí, čo poznajú správne súradnice, alebo rozlúštia reťazec indícií. Hráči, ktorí zem považujú za svoje ihrisko. Geocacheri.
Sú skrýše, ku ktorým sa dá putovať len v noci. Iné ležia pod vodou, v zrúcaninách, či bunkroch z druhej svetovej vojny. Pri hľadaní ďalších zase musíte zniesť začudované pohľady okoloidúcich. A k niektorým sa pokojne dostanete aj v nedeľné popoludnie s dieťaťom v kočiari. Geocaching totiž nie je len pre adrenalínových bláznov.
Základom sú súradnice
Juraj a Silvia, jedni z prvých priekopníkov tejto hry nielen v Trnave, ale i na Slovensku, nás do geocachingu zasväcovali na takzvanej „baby friendly" trase. „Aby sme našu polročnú Zuzku nemuseli nechať doma," ozrejmila nám úsmevom Silvia.
Kým my sme kráčali „vyzbrojení" fotoaparátom a diktafónom, naši sprievodcovia držali v jednej ruke návod na hľadanie skrýše stiahnutý z internetu a v druhej zas GPS navigátor. (Prístroj, ktorý na základe prijatých signálov zo satelitov vyráta vašu presnú polohu kdekoľvek na Zemi. Vracia súradnice v dĺžke a šírke a tiež vie navigovať k zadaným súradniciam.)
Prístroj ukazuje za bralo
Bez existencie GPS-ky by táto „krajinárska" hra, ktorá má svoje korene v prostredí amerických informatikov, nevznikla. Podstatou geocachingu (geo - zem, cache - skrýša) je totiž hľadanie skrýše na základe zadaných súradníc.
Nie je to ani zďaleka také jednoduché, ako sa môže na prvý pohľad zdať. „Človek kráča neznámym terénom, a vo väčšine prípadov pozná len miesto, kam sa má dostať, nie samotnú trasu," objasňuje Juraj. Ľahko môže dôjsť k situácii, že hráč sa ocitne na kraji brala a GPS mu ukazuje ešte pár metrov zaň. „Jednoducho zvolil zlú trasu - mal sa zrejme dostať pod bralo z opačnej strany," vysvetľuje Silvia.
GPS prístroj totiž vykazuje odchýlku päť až desať metrov. Nezriedka sa preto stáva, že ľudia ani po dlhom hľadaní kešky (slangový výraz pre skrýšu, z anglického cache) nenájdu. Dobrodružný zážitok však napriek tomu väčšinou stojí za to.
Ako stretnúť srnku v Prahe
Juraj so Silviou sa ku geocachingu dostali cez svoju vášeň k cyklotúram. „Kúpili sme si GPS a krátko nato sme narazili na webové stránky, venované tejto hre. V tom čase bolo na Slovensku zaregistrovaných len okolo päťdesiat hráčov," spomínajú. V súčasnosti je aktívnych hráčov viac ako tisíc.
Ich prvé putovanie za keškou smerovalo na Červený Kameň. „Hrady a špeciálne hradné zrúcaniny boli medzi prvými objektami, kde sa vytvárali skrýše. Dnes už neviem o žiadnom, kde by chýbala," hovorí Juraj.
Od tohto výletu geocachingu doslova prepadli - hľadanie skrýš sa stalo prakticky cieľom každej ich cyklotúry. Po stope kešiek sa vydávali aj v cudzích mestách, do ktorých sa vybrali za rodinou či známymi, čas na hľadanie si nachádzali dokonca aj na služobných cestách. „Vďaka geocachingu sa mi napríklad podarilo stretnúť v Prahe srnku," spomína so smiechom Silvia. Juraj zas nosí v hlave obrazy nórskej prírody, ktorú tiež brázdil s GPS-kou v ruke. Geocaching je okrem USA rozšírený po celej Európe.
Po stopách Chucka Norrisa
Na to, aby sa človek stal geocacherom, potrebuje okrem zmyslu pre dobrodružstvo a GPS-ky aj prístup na internet. Zoznam skrýš je uvedený na ústrednej webovej stránke www.geocaching.sk, v rámci Slovenska ich je momentálne aktívnych vyše tritisíc. (Zahraničné skrýše si možno pozrieť na www.geocaching.com .)
Skrýše, prirodzene, vytvárajú geocacheri. Juraj so Silviou ich majú na konte už okolo 20 - väčšina z nich sa nachádza v Trnave a okolí. Podstatné je nájsť zaujímavé miesto a správne zamerať jeho súradnice. A potom sa o kešku starať.
Pri výbere kešky na hľadanie sa človek môže rozhodovať podľa lokality, terénu (mesto, príroda, náročnosť trasy - od 1 do 5), alebo sa nechať inšpirovať vzrušujúcim popisom trasy, či jej názvom. Tvorcovia kešiek neraz vymýšľajú pomenovania hodné marketingových mágov - Mŕtvy cintorín II., Po stopách Chucka Norrisa, Da Vinciho kód, Hádovo oko, Masový hrob, Cesta do praveku, Vstup do neznámej krajiny...
Ďalším kritériom pri rozhodovaní môže byť aj typ skrýše. Existuje ich niekoľko. „Základné sú tri: tradičná, multi a záhadná," informuje Juraj.
V prvom prípade hráčovi stačí zistiť na internete súradnice skrýše, v druhom už musí prejsť cez jednu alebo viac zastávok, na ktorých zbiera informácie (pokyny, pomôcky, časti súradníc a podobne) potrebné k nájdeniu samotnej kešky.
Jaskyne, i zákutia sídlisk
Multikešky sú veľmi obľúbené aj preto, lebo sú často ladené tematicky. Niektoré z nich majú za cieľ predstaviť celé mesto, iné len niektoré jeho objekty. Juraj so Silviou napríklad vytvorili trasu, spájajúcu trnavské kostoly.
Iné trasy vás prevedú napríklad starými železničkami, jaskyňami, zákutiami sídlisk, rodiskami známych ľudí. Môžu vás však doviesť aj na miesta, kde doteraz visia v ovzduší hrôzy druhej svetovej vojny.
Pri treťom type skrýše zas treba vyriešiť nejakú úlohu - väčšinou ešte doma za počítačom. Môže ísť o jednoduchý hlavolam, ale aj o komplikované zadanie, vyžadujúce si špeciálne vedomosti. Súradnice skrýše by malo poskytnúť jej vyriešenie. Juraj so Silviou napríklad vytvorili priamo v Trnave filmovú mystery kešku.
Keška skrýva poklad
Odmenou za nájdenie kešky nie je len zážitok samotný, ale aj poklad. „Väčšina skrýš obsahuje nádobu s rozličnými predmetmi," referuje Juraj. Obvykle ide o drobnosti ako prívesky, malé hračky, mince či odznaky. Nájsť sa však dajú aj lístky na koncert, či knihy alebo cédečka - tie najčastejšie v tematicky ladených keškách. „Pointou je, aby si nálezca niečo z pokladu zobral a niečo doň zas vložil. Najmä v prípade bratislavských skrýš sa občas dokonca stáva, že sám jej tvorca si počká na prvého nálezcu a daruje mu niečo špeciálne - napríklad fľašu alkoholu," hovorí Juraj. Dodáva však, že alkohol a iné nebezpečné veci by sa do skrýše bežne dávať nemali.
Súčasťou nádoby býva aj papier a pero, kde sa objaviteľ podpíše, prípadne okomentuje hľadanie kešky, či samotné miesto.
Miesto, ktoré inak prehliadnete
Geocacheri nájdenie skrýše nedeklarujú len zápisom do knižôčky priamo na mieste, ale aj „zalogovaním" kešky na webovej stránke. Aj z tohto dôvodu je dobré prihlásiť sa do databázy hľadačov. Tvorcovia kašiek prostredníctvom komentárov získavajú spätnú väzbu (na zaujímavosť terénu, obsah pokladu, náročnosť atď...)
Navyše, počet kešiek je dynamický, každú chvíľu nejaké vznikajú, či zanikajú, a prihlásený hľadač sa o tom prostredníctvom mailu dozvie včas.
„Mnohí pristupujú ku geocachingu ako k súťaži, podstatné pre nich je, aby boli na mieste prví, či aby za deň našli najviac skrýš. Sú maníci, ktorí už minútu po jej zverejnení vyrážajú do terénu. Aj keby to bolo o jednej v noci," referuje Juraj a zároveň dodáva, že oni rozhodne nie sú z tejto sorty. „Náš rekord je asi dvanásť kešiek za deň, no ku koncu nás to hľadanie už ani nebavilo," smeje sa.
Pre Juraja a Silviu je geocaching fascinujúci najmä preto, že človeka dovedie na miesta, kam by sa za iných okolností nedostal - neraz ide o lokality aj mimo turistických chodníkov. Stáva sa dokonca, že hráč vďaka nemu objaví aj zaujímavé miesto v najbližšom okolí, ktoré dovtedy jednoducho prehliadal.
