DECHTICE. Členovia občianskeho združenia Katarínka chystajú ďalšiu obnovu veže zrúcaniny barokového Kostola sv. Kataríny Alexandrijskej. Hoci si naďalej zachová ruinálnu podobu, pribudne na nej podlažie s vyhliadkou.
Ručná výroba trámov
„Podoba veže sa už začína kryštalizovať, do marca by mohol byť hotový projekt," hovorí Peter Herceg, šéf občianskeho združenia Katarínka. Združenie na ňom spolupracuje so statikmi, pamiatkarmi aj projektantmi.
„Na základe doterajších výskumov sme získali pomerne presnú predstavu o jej bývalom vzhľade. Pomohla nám aj prehliadka krovov trnavských kostolov, kde sme odpozorovali veľa podobností s Katarínkou," vysvetľuje Peter Herceg.
Z ruiny veže sa dalo vyčítať, kde sa nachádzali trámy, aký mali priemer, i to, že pochádzali z duba. „Trámy chceme vyrábať tradičnou historickou metódou. Už sme si počas tohtoročnej sezóny odskúšali ručné kresanie. Vypočítali sme, že by sme to mohli stihnúť počas dvoch letných sezón."
Podlažie bude slúžiť na vyhliadku
Veža nebude presnou kópiou originálu. „Tá pôvodná sa končila zvonovým podlažím so štyrmi oknami, nad ktorými bola baroková strecha. My nad zvonové podlažie plánujeme postaviť ešte jedno skryté zapustené podlažie, ktoré bude slúžiť na vyhliadku. Horný okraj múru bude vlastne tvoriť zábradlie," hovorí Peter Herceg.
Momentálne sa zvažuje, či nová strecha bude chrániť pred dažďom, alebo bude naopak prepršiavaná. Druhá verzia by zabezpečila odvetrávanie priestoru, väčšina zainteresovaných sa však prikláňa k prvej. „Tá by umožnila aj inštaláciu nejakej dočasnej výstavy, prípadne lapidária (zbierka kamenných starožitností). Kamenných článkov sa na Katarínke pri archeologických výskumoch našlo už dosť." Veža by v tom prípade poskytovala tiež útočisko pred nepriaznivým počasím, čo by ocenili aj turisti.
Sochy v nadživotnej veľkosti
Ku veži kostola na Katarínke sa viaže aj zaujímavosť v podobe sôch mníchov.
„Na nárožiach veže kedysi stáli kamenné sochy františkánov v nadživotnej veľkosti. Momentálne sa nachádzajú na smolenickom cintoríne. Uvažovali sme, že by stálo za to sa o ne postarať a nejakým spôsobom ich chrániť a opraviť, keďže sú poškodzované."
Podľa prameňov sochy v roku 1905 zhodili z tridsať metrov vysokej veže do kopy sena Pálffyovci, ktorí predtým odkúpili pozemok s ruinami kláštora. Umiestnili ich do rodovej hrobky, kde sú však vystavené poveternostným vplyvom a vandalizmu.
