Článok pokračuje pod video reklamou
Žiaci základných škôl majú svojich volených zástupcov. Parlament či detský ochranca práv bojujú aj proti šikanovaniu. Rovesníci si v mnohých prípadoch viac dôverujú.
TRNAVA. Základná škola na Gorkého ulici ako prvá spustila projekt detského ombudsmana ešte v júni. Jeho úlohou je mapovať situáciu na škole a sledovať problémy školákov. Podobnú náplň práce má už aj niekoľko rokov fungujúci žiacky parlament na Atómovej ZŠ. Každá trieda má v nej jedného voleného zástupcu.
Parlament s osemnástimi poslancami
Osemnásť tried v ZŠ na Atómovej ulici si pravidelne volí jedného zástupcu. Ak vznikne nejaký problém, zástupcovia prednesú svoje požiadavky učiteľke, ktorá ich na posúdenie odovzdá riaditeľke. Vyriešili tu už tak viacero problémov. Naposledy požiadavku niektorých žiakov, ktorí ráno prichádzajú o čosi skôr, aby mohli vojsť do budovy školy. „Ak vznikne nejaký problém, ktorý presahuje hranice triedy, ide to do parlamentu," hovorí Mária Hrnčíriková, zástupkyňa ZŠ Atómová. Prípadné šikanovanie sa najskôr rieši na triednických hodinách, môže sa dostať aj do parlamentu. Každý prípad si dôsledne evidujú. „Na škole máme aj psychologičku, ktorej žiaci dôverujú, vyhľadávajú ju dobrovoľne," dodáva Hrnčíriková.
Prvý detský ombudsman v Trnave
Na Gorkého ZŠ od septembra pôsobí vo funkcii ochrankyne práv deviatačka, Soňa Stegmannová. Za prvé mesiace nič vážne zatiaľ neriešila, všetko podľa jej slov ešte len rozbiehajú. „Ak aj neprídu žiaci priamo za mnou, môžu mi napísať email, prípadne vhodiť list do schránky pre ombudsmana," tvrdí. Základnou filozofiou je myšlienka, že žiak sa so svojím problémom najčastejšie zdôverí svojmu rovesníkovi.
Prednedávnom oslovila všetky triedy od 4. po 9. ročník, aby si každá zvolila jedného zástupcu. Zvolení žiaci sa stanú členmi rady ombudsmanov, akéhosi poradného orgánu. „Našu školu navštevujú aj rómske deti z Coburgovej ulice či sídliska Linčianska, ktoré sú menej prispôsobivé. Problémov je o to viac," konštatuje Ivona Kubová, špeciálna pedagogička na Gorkého ZŠ. Cieľom tohto projektu je predchádzať akýmkoľvek problémom nielen na školách, ale aj v ich okolí.
Kde nie sú ochrancovia, majú psychológov
Riaditelia ďalších trnavských ZŠ už o projekte ombudsmana či parlamentu počuli, no ešte s ním nezačali. Viacerí z nich si vraj vystačia s pozíciou školského psychológa, ktorý načúva deťom, respektíve na inej úrovni rieši ich problémy. Detská psychologička Sláva Šatanková, ktorá pôsobí na ZŠ K. Mahra vníma podobné projekty pozitívne. „Sú typy detí, ktoré sa so svojím problémom zdôveria radšej svojmu rovesníkovi," tvrdí. Žiaci ju vraj najčastejšie navštevujú v sprievode rodiča, samé od seba iba málokedy.
Aj školská psychologička zo ZŠ J. Bottu, Lucia Sopoligová konštatuje, že sa žiaci sami od seba u nej nezastavia. Prídu v sprievode rodiča, alebo učiteľa. „Keď však prídu a zistia, že nie sú u lekára, navštívia ma aj z vlastného podnetu," pokračuje. Prvý kontakt však musí nadviazať pedagóg či rodič. Podľa jej názoru sa žiak, dieťa najčastejšie posťažuje práve rodičovi, prípadne blízkemu kamarátovi. „Rozhodujúci faktor je, aký vzťah k danej osobe má. Nejde o to či to je, alebo nie je jeho rovesník," uzavrela.
