TRNAVA. Meno Ireny Čubírkovej bolo v polovici 60. rokov skutočným pojmom. Nebola žiadnou kráľovnou krásy, herečkou či mediálnou hviezdou, nebola žiadnou celebritou v dnešnom ponímaní. Jej meno v bývalom Československu poznal každý. A to v tom čase u nás ešte nevychádzali žiadne bulvárne noviny a nejestvovala ani bulvárna televízia. Ale poďme po poriadku.
Sprievodca vlaku našiel ľudskú hlavu pohodenú v záchode. Napriek tomu, že skoro dostal infarkt, zalarmoval políciu, ktorá vzápätí obkľúčila celé nástupište na bratislavskej hlavnej stanici, kam vlak bez ďalšej zastávky pokračoval.
Tam zadržala všetkých 287 cestujúcich. Okamžite sa rozbehlo veľké pátranie po totožnosti obete.
Vrahyňa so siedmimi deťmi
Polícia čoskoro zistila, že hlava patrila Ambrózovi Ščepkovi z neďalekého Bolerázu. Nasledujúce vyšetrovanie prinieslo prekvapujúci fakt, že páchateľom tejto mimoriadne brutálnej vraždy bola Ščepkova družka, 41-ročná matka siedmich detí, Irena Čubírková. Tri deti mala so Ščepkom a ďalšie štyri mala z predchádzajúceho manželstva s Jánom Čubírkom.
Ambróz Ščepko, ktorý opatroval dobytok na družstve v Bolerázi, dva dni pred hrôzostrašným nálezom vo vlaku oslavoval svoje meniny. Popíjal od samého rána a keď ho večer alkohol zmohol do takej miery, že zaspal na podlahe, jeho družka sa rozhodla zbaviť sa ho. Zabila ho niekoľkými údermi do hlavy sekerou. Hlavu mu potom odťala a telo spálila v peci.
Na druhý deň nahlásila jeho zmiznutie na miestnom národnom výbore. O ďalší deň neskôr odcestovala vlakom do Trnavy. V taške niesla aj odťatú hlavu zabalenú do starých montérok. V Trnave počkala na stanici a tesne pred odjazdom osobáku do Bratislavy uložila tašku s hlavou do vlaku na záchod a zakrvavené montérky odhodila do otvoreného vagóna blízko stojaceho nákladného vlaku. Potom sa pokojne pobrala domov. Ostatné už bolo vecou času a kriminalistov, ktorí pri domovej prehliadke v Bolerázi našli ešte teplú pec a ďalšie dôkazy.
Irena Čubírková sa pri vyšetrovaní priznala nielen k vražde svojho druha, ale pri ďalšom vyšetrovaní vyšlo najavo, že roku 1951 pomocou milenca zabila v Trutnove v Čechách, kde vtedy žila, aj svojho manžela Jána Čubírku.
Odsúdená a popravená
Súdny proces s Čubírkovou s veľkým záujmom a napätím sledovala celá republika. Odsúdili ju na trest smrti. Vtedajší prezident ČSSR Antonín Novotný nevyhovel jej žiadosti o milosť a o necelé dva roky po tragickej udalosti ju 28. septembra 1966 popravili v Prahe na Pankráci. Čubírková bola takto prvou ženou, ktorú v bývalom Československu popravili po roku 1945 za kriminálne skutky.
Autor: Peter Radványi
