Stovky krígľov, tisícka hodín, krájač rezancov či hnoja. V garáži Jozefa Nikodéma sa nájde miesto pre rozsiahle zbierky i bizarné solitéry. Zato auto musí stáť v záhrade pred domom.
SUCHÁ NAD PARNOU. Keď sa štamgasti z šenku v Suchej nad Parnou vybrali vypiť si, ešte donedávna hovorievali, že idú k hodinárovi. Kým pre náhodných pocestných boli steny obvešané desiatkami hodín ciferníkov nečakanou raritou, im obohacovali krčmovú rutinu o ďalší rozmer. „Teraz už chodíme len do šenku - sťažujú sa mi," tlmočí nám s humorným podtónom všeobecnú nespokojnosť Jozef Nikodém, majiteľ hodinovej zbierky.
Tá je od obnovy pohostinstva uložená v škatuliach v garáži jeho domu. „Keď interiér zase trochu zostarne, možno sa vráti naspäť," krčí plecami. „Teraz by sa k nemu ani nehodila."
Vežové hodiny vymenil za koňak
Prvým spomedzi tisícky hodín bol staromódny budík. „Jednej pani zomrela mama a v jej dome boli takéto hodiny," komentuje Jozef Nikodém svojrázny počiatok svojej zbierky. „Zobral som ho so sebou do šenku, a tam mi jeden známy hovorí, že on má takých doma trojo. A už to šlo," smeje sa.
Jozef Nikodém je zberateľom už od detstva.
Postupne si začal hodiny aj sám kupovať, obiehal burzy. Jedny z najvzácnejších - a dozaista najväčšie - vymenil za fľašu koňaku s farárom. „Hodiny z veže nášho kostola," oznamuje, ukazujúc rukou na štvoro mohutných ciferníkov s barokovými ručičkami. „Na každom z nich sa príroda inak podpísala," podotýka, upozorňujúc na hrdzu na ciferníku, čo visel na severnej stene veže.
Pán Nikodém si počas desiatky zberateľských rokov nepotrpel len na „neobyčajné" kusy. Mnoho z jeho hodín je človeku povedomých, nútia ho premýšľať, v ktorej domácnosti či budove ich zazrel. Je dosť pravdepodobné, že medzi nimi objaví aj „svoje vlastné." „Tieto mali naše staré matere v kuchyniach," podotýka pri jedných z nich a zo škatúľ vyberá ďalšie štyri podobné typy.
Pivo z krígľov nepije
Zbierka hodín je nateraz ukončená, už do nej ďalšie kusy nepribúdajú . Zberateľstvo však pán Jozef na klinec nezavesil. Nedávno sa rozhodol oživiť svoju vášeň k hromadeniu pivných krígľov - pre tie teraz obieha burzy po západnom Slovensku. „Mám tu kusy z Nemecka, Rakúska, Ameriky, Brazílie... Mnohé mi podonášali kamaráti," zasväcuje nás do plodov 30-ročného úsilia. „Tento je najvzácnejší - 15 rokov som oň bojoval," podotkne, berúc do ruky jeden z nich.
Nie všetky črpáky ležia v garáži, väčšina z nich skrášľuje predsieň rodinného domu. „Svojho času boli vystavené aj v šenku," usmieva sa pán Jozef.
Pivo z nich však zásadne nepije. „Na to sú sklenené poháre," vysvetľuje. Mimochodom, aj tých nájdete v jeho garáži plné police. Popri minciach, starodávnych nástrojoch na vyrábanie oblátok, plnenie jaterníc, či krájanie hnoja.
Aj tieto ciferníky z miestneho kostola viseli v šenku v Suchej nad Parnou.
Jedna z garážových zbierok - poháre od piva.
