ahom cenzúry v čase revolúcie.
TRNAVA. Úvodné hektické číslo Trnavskej verejnosti vyšlo rozmnožené na klasickom rozmnožovacom stroji na podporu Nežnej revolúcie a pod patronátom trnavského Koordinačného výboru Verejnosti proti násiliu (VPN). Dali ho dohromady redaktorky časopisu Kultúra a život Trnavy (KaŽT) a okruh dobrovoľných spolupracovníkov. Okrem iného boli aj slobodnou odozvou za poplatnosť vtedy jediného okresného týždenníka Trnavský hlas, orgánu okresného výboru Komunistickej strany Slovenska. Druhé číslo novín vytlačili už v trnavskej tlačiarni vďaka tomu, že naň redakcia kultúrneho mesačníka poskytla polovicu papiera, financií a pracovných síl, určených pre decembrové vydanie svojho časopisu. Obidve čísla vyšli bez uvedenia dátumu, až tretie malo na titulke vydanie 15.12.1989.
Noviny TV, ako všade inde na Slovensku, reagovali na revolučný vývoj v meste. Popri reflexii dejinných udalostí s dopadom na Trnavu sa v nich začali objavovať mená dovtedy neznámych ľudí, ktorí sa chceli angažovať vo veciach verejných. Z nich neskôr najviac rezonovalo meno Arpáda Matejku, predstaviteľa miestnej VPN, potom prednostu okresného úradu, poslanca NR SR a druhého najsilnejšieho muža v Mečiarovom HZDS. Matejka so zopár spolupracovníkmi vo VPN mali od začiatku tendencie získať kontrolu nad práve rodiacou sa slobodnou tlačou a vyšli s požiadavkou na predkladanie článkov pred publikovaním. Päť čísel tomu redaktori TV odolali, v januári 1990 sa nakoniec rozhodli nezávislosť od akejkoľvek politickej moci zdôrazniť zmenou názvu novín na Trnavské listy (TN). TN vydávalo mesto prostredníctvom Mestského kultúrneho strediska. Šéfredaktorkou bola Mária Ševčenková, už profesionálnu redakciu tvorili Oľga Dubovská, Ján Karásek, Dáša Ondrušková a Daniel Ryba.
Prvé číslo nezávislých novín Trnavské listy bolo načasované na 26. januára 1990. Nevyšlo. Rotačku s jeho tlačou prišiel do tlačiarne zastaviť šéfredaktor Trnavského hlasu Milan Jurina a zástupca VPN Michal Blažek. Dôvodom bolo, že noviny mali obsahovať článok s uznesením Okresného snemu VPN v Trnave. To v jednom z bodov požadovalo odvolanie Jurinu a zrušenie Trnavského hlasu. VPN už ale v tej chvíli nemalo záujem na zverejnení uznesenia, pretože postavenie TH sa v priebehu prípravy daného čísla Trnavských listov nečakane otočilo. Predstavitelia VPN zmenili názor, TH sa z pozície skompromitovaného periodika a jeho predstaviteľa dostal do úlohy spolupracovníka. Po zásahu šéfredaktorky TL napokon prvé číslo Trnavských listov po troch dňoch z tlačiarne vyšlo, akurát na mieste uznesenia svietil veľký biely fľak. Zostal iba titulok Bol snem.
Počin, hodný zásahu prvorepublikových cenzorov, rozvíril verejnú mienku v meste a zarezonoval aj v celorepublikových médiách. Najviac sa zapáčil vtedy ešte stále prokomunistickej Pravde, ktorá fotografiu okyptenej strany Trnavských listov na druhý deň vydala so štipľavým komentárom. Trnavské listy krátko na to získali materiálnu podporu Nadácie Charta 77, vďaka ktorej ešte celý rok vychádzali. Trnavský hlas sa (znovu) postavil na stranu toho, kto získal moc. Neskôr sa u TH vystriedali viacerí majitelia a názov mutoval do rôznych podôb.
