Socha pre socializmus
Koniec septembra sprevádzala slávnosť v Bernolákovom parku. Za prítomnosti funkcionárov mesta tu odhalili trojfigurálne súsošie od národného umelca Ladislava Snopka. Symbol komunizmu upozorňoval na štyridsiate výročie socialistického poľnohospodárstva.
Ľudia stretávali vždy 7. novembra na vtedajšom Gottwaldovom námestí. Lampiónovým sprievodom si pracujúci pripomenuli výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Touto slávnosťou každoročne otvárali tradičný Mesiac Československého a sovietskeho priateľstva.
Nespokojná spoločnosť
Kronikárka a učiteľka Mária Sadloňová do kroniky zaznamenala aj udalosti zo 17. novembra odohrávajúce sa v Prahe. O tomto dni hovorí ako o čase, kedy sa začal písať koniec vlády jednej strany našej spoločnosti.
„Pod obrovským náporom nespokojnosti sa rozpadol socialistický spoločenský poriadok," píše sa v kronike mesta. Nechýba informácia o tom, že 21. novembra vstúpili do štrajku poslucháči Strojársko-technologickej fakulty SVŠT.
Vtipné rýmovačky aj vulgárne nápisy
Väčšina Trnavčanov pristupovala k novembrovej revolúcii zhovievavo. Ľudia sa do ulíc vydali až v deň generálneho štrajku 27. novembra. Vtedy sa okrem zvonov trnavských kostolov rozozvučali aj fabrické sirény. Trúbili autá a na Gottwaldovo námestie prišli tisícky obyvateľov mesta.
„Posledný mesiac roka býval poznačený sviatočnou vianočnou atmosférou. Tohto roku sa však zaplnili ulice a námestia plagátmi, pásovkami a heslami s doteraz netradičným obsahom. Sú odrazom súčasného spoločenského diania. Sú medzi nimi vtipné rýmovačky i nechutné vulgárne nápisy," uvádza sa v kronike.
Tribún ľudu sa stal šéfom divadla
V revolučných dňoch vymenilo umeleckého šéfa trnavské profesionálne divadlo. Stal sa ním Vlado Oktávec, ktorému ľudia dali prezývku Tribún. Najmä preto, lebo uvádzal všetky mítingy na námestí.
Vtedajší riaditeľ Mikuláš Fehér sa pridal k štrajkujúcim hercom, vzdal sa členstva v Komunistickej strane a odovzdal červenú knižku. „Musím sa priznať, že sa ma hlboko dotklo, ako bezostyšne ma klamala KSČ, ktorá celý týždeň po udalostiach v Prahe nás presviedčala, že tam bolo zranených len 38 študentov," priznával v druhom čísle revolučných novín Trnavská verejnosť.
Kronikárka poznamenáva, že „dialógy a udalosti vyplavili navrch všetku ľudskú zlobu a nešváry v medziľudských vzťahoch."
Ľudí najviac trápil nedostatok parkovacích miest
Najpálčivejšie problémy Trnavčanov riešili funkcionári jednotlivých výborov na verejných zhromaždeniach. Počas roka sa s obyvateľmi stretli tridsaťkrát. Celkovo na ne prišlo 3030 obyvateľov a 150 poslancov.
Ľudí najviac trápil nedostatok parkovacích miest. O tom, ako problém riešilo vtedajšie vedenie MNV sa však v kronike nepíše. Trnavčanom okrem toho chýbalo na sídliskách viacej zelene. Sťažovali sa na zlé cesty a chodníky či nedostatočný odvoz smetí.
