Na cestách v Trnavskom kraji každoročne hynú pravdepodobne desaťtisíce zvierat. Oficiálny monitoring zatiaľ neprebehol, ochranných opatrení je minimum.
TRNAVA. Takmer 1200 dopravných nehôd v kraji za posledné štyri roky vzniklo pre zrážku so zvieraťom. Zomrel pri nich jeden človek, počty zvieracích obetí pravdepodobne kopírujú počet kolízií. A to je len špička ľadovca.
Väčšina zvierat na cestách hynie po zrážkach, ktoré sa nedostávajú do žiadnych štatistík. Vodiči ich neraz ani nezaregistrujú, prípadne skončia s rozbitými chladičmi.
Deväť kilometrov: 250 zrazených zajacov
Cestári tvrdia, že pri odpratávaní uhynutých zvierat najčastejšie prichádzajú do kontaktu so zrazenými psami, mačkami, drobnými cicavcami a vtákmi.
Eliáš Vajči, tajomník Slovenského poľovníckeho zväzu regionálnej organizácie Trnava, dopĺňa, že pod kolesami hynú tiež množstvá zajacov. „Len na 9-kilometrovej trase medzi Trnavou a Malženicami vidím v priemere každý druhý deň jedného - dvoch. Odhadujem to zhruba na 250 obetí iba na tejto trase."
Nebezpečné úseky
Počty zrazených srncov sú nižšie, i tu sa však dá ťažko odhadnúť reálny počet. „Hoci ide o trestný čin pytliactva, je časté, že zrazených srncov vodiči naložia do auta a zoberú so sebou." Čo sa týka nájdených kusov, negatívne prvenstvo v okrese držia Jaslovské Bohunice (tento rok zatiaľ osem zrazených) či Malženice so siedmimi kusmi.
V Jaslovských Bohuniciach sa vlani stala aj tragická dopravná nehoda - vodič sa snažil vyhnúť srncovi, čo ho napokon stálo život. K nebezpečným úsekom v rámci kraja patrí podľa slov Vajčiho tiež Suchá - Horné Orešany, Soroš - Hlohovec či Piešťany - Horná Streda.
Z časového hľadiska je najrizikovejšia noc, kedy mnoho zvierat niekoľko kilometrov putuje za potravou a neraz naprieč cestou.
Ležia na cestách aj týždne
Na zrazené zvieratá sa dá naraziť i na miestnych či obecných komunikáciách. Hoci zákon ich odstraňovanie nepovoľuje, okoloidúci tak občas urobia.
Uhynuté zviera by sa malo nahlásiť na mestský úrad, mestskú políciu či obvodný úrad životného prostredia. Podnety takéhoto druhu dostáva napríklad aj trnavský útulok.
„Pokiaľ je to v našich silách, snažíme sa reagovať," hovorí Ingrid Nováková. Často sa stáva, že zviera nájdu ešte živé, v takom prípade ho odnášajú veterinárovi: „Za posledné dva týždne som našla troch zrazených túlavých psíkov."
Viacero ľudí, vrátane Ingrid Novákovej, podotýka, že zvieratá nie sú z ciest odstraňované dostatočne skoro, čo je podľa ich názoru minimálne neetické. Neraz tam zostávajú aj viac ako dva týždne, prípadne sa na asfalte priamo rozpadnú.
Boris Valášek, riaditeľ Správy a údržby ciest Trnavského samosprávneho kraja, priznáva, že zvieratá sa odstraňujú, keď ide majster strediska na kontrolu ciest - teda raz za týždeň, až raz za dva.
V rámci Trnavy má odstraňovanie zvierat na starosti TT - komfort a ASA. Štatistiky o odstránených zvieratách si nevedú, odhady Gabriely Slámkovej z TT-Komfort sú však 2-3 odstránené zvieratá mesačne. Zamestnanec mestskej polície hovorí o desiatich. „Sú však dni, keď dostaneme aj dva - tri podnety," podotýka.
Vo väčšine obcí nemajú odstraňovanie uhynutých zvierat nijako ošetrené. „Niet na to peňazí," vysvetľuje Marta Genčúrová, starostka Trstína. „V nutných prípadoch si jednorazovo zaplatíme ich odvoz, väčšinou však ide o zvieratá, ktoré majú svojich majiteľov.
Biokoridorov nie je dostatok
Ochranári, poľovníci i odborníci íci na fragmentáciu krajiny sa zhodujú, že zver končí pod kolesami áut často len preto, že pri cestách nie sú vybudované ochranné opatrenia.
Úsek diaľnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou nie je dokonca ani oplotený. Vybudovanie mostu ponad diaľnicu je podľa slov Marcela Jánošíka, hovorcu Národnej dialničnej spoločnosti, málo pravdepodobné. „Nie sú na to financie," vysvetľuje.
Diaľnice a rýchlostné cesty, ktoré sú aktuálne vo fáze výstavby, už počítajú s ochrannými opatreniami - biokoridormi (zelenými nadchodmi a podchodmi pre zvieratá).
Monitoring zatiaľ chýba
Oficiálny monitoring zrazených zvierat na Slovensku zatiaľ neexistuje.
Od roku 1990 však Výskumný ústav dopravný (VÚD) v Žiline pre ministerstvo dopravy zabezpečuje projekt, ktorého súčasťou je od vlani aj problematika úhynu zvierat v dôsledku stretov s dopravnými prostriedkami. „Zrazené zvieratá sa sledujú v rámci cestnej, železničnej a leteckej dopravy," informuje Gabriela Ligasová z VÚD.
V rámci projektu bola zhodnotená situácia monitorovania uhynutých zvierat dotknutými subjektmi (dopravná polícia, poľovné revíry, obvodné úrady životného prostredia, správy chránených území a správcovia pozemných komunikácií).
„Výsledkom štúdie by malo byť navrhnutie jednotnej metodiky monitoringu. Získané údaje by mohli byť v budúcnosti využité ako podklady pre budovanie objektov na migráciu živočíchov."
Plány: chystané i nenaplnené
V marci tohto roku sme dostali informáciu o plánovanom monitoringu z ministerstva životného prostredia. Malo ísť najmenej o trojročný projekt, dotovaný z fondov európskej únie. „Nebude sa týkať len zvierat zrazených, ale i vypadnutých z hniezda či poranených," vysvetlil nám jeden zo zamestnancov.
V rámci Slovenska mali vzniknúť tri - štyri centrá, pracovníci ktorých by nonstop monitorovali terén, v úzkej spolupráci s veterinármi.
Najnovšie informácie z ministerstva sú však negatívne. „Takýto projekt v rámci operačného programu Životné prostredie neevidujeme," informovala nás Jana Kaplanová, riaditeľka komunikačného odboru. Nevylúčila možnosť, že pár mesiacov dozadu sa o takomto projekte uvažovalo.
