Článok pokračuje pod video reklamou
TRNAVA. Trnavčania mu v roku 1958 vyhradili priestor pri hlavnom vchode, takže každý, kto cintorín navštívi, okolo hrobu prejde. V čase novembrových sviatkov horí na hrobe, kde je pochovaná i skladateľova manželka Ida i dcéra s rovnakým menom, množstvo sviečok, a nielen od umelcovej rodiny.
Naopak, ťažko je v spleti pomníkov nájsť hrob sochára, zakladateľa slovenskej sochárskej moderny Jána Koniarka. Dlhé roky bol nepovšimnutý pri jednom z veľkých stromov, ktoré zdobia tento cintorín. Až neskôr sa doložilo, že pod kamennou platňou malých rozmerov, bez vročenia a iba s iniciálami JK leží od roku 1952 človek, ktorého diela sú súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva.
Trnavčania sa aj v týchto rokoch radi zastavujú a zapaľujú sviečky na hrobe, na ktorom svieti červená hviezda a je na ňom nápis azbukou. Sú v ňom pochovaní ruskí vojaci, ktorí padli v Trnave a jej okolí pri oslobodzovacích bojoch počas 2. svetovej vojny. O niečo menšiu pozornosť venujú pamätníku padlým v 1. svetovom vojnovom konflikte.
Prechádzka po "novom" cintoríne môže záujemcov priviesť aj k hrobu známej speváčky Evy Kostolányovej, ktorá zomrela v roku 1975 či známeho bíleho andela, trénera Spartaka Antona Malatinského (1992). Čerstvý hrob má nedávno zosnulý sochár, ktorý tvorivý život prežil v Paríži a vrátil sa do Trnavy na sklonku života Wiliam Schiffer.
