Zámok už nebude na predaj, opraviť ho chce mesto

HLOHOVEC. Po rokoch bezvýsledných rokovaní s potenciálnymi investormi, ktorý by zveľadili jeho interiér i exteriér, sa pokúsi vyriešiť problém so zdevastovanou pamiatkou vo vlastnej réžii. Mali by mu napomôcť financie regionálneho operačného programu Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov, o ktoré sa chce usilovať podaním projektu. Rozhodnú o tom poslanci, ktorí sa zídu na rokovaní vo štvrtok 29. októbra.

Rekonštrukcia zámku si v prvej etape vyžiada okolo 2,49 milióna eur (75 miliónov Sk). Zahŕňala by opravu strechy a tiež rekonštrukciu časti jedného podlažia, aby tam mohla začať pracovať galéria a bolo to prístupné verejnosti, povedal pre TASR primátor Ján Dlhopolček.

Hlohovec začal uvažovať o predaji pamiatky v roku 2007, pretože nenašiel peniaze na jeho opravu. Hodnotu vzácnej barokovej stavby s priľahlým zámockým parkom a európskym unikátom - empírovým divadlom stanovil vtedy odhadca na 2,22 milióna eur (67 miliónov Sk). Primátor, ako povedal, rokoval odvtedy asi s jedenástimi záujemcami. Napríklad aj s francúzskymi hoteliermi, ktorí ho chceli prebudovať v štýle Versailles, uviedol Dlhopolček. Ani jedno rokovanie však neviedlo k úspešnému koncu.

Hlohovská radnica je vlastníkom zámku od začiatku nového tisícročia na základe rozhodnutia súdu. Dovtedy v ňom sídlil Reedukačný domov pre mládež. Po odchode mladistvých delikventov sa objekt veľmi rýchlo stal cieľom vandalov a chátral. K ujme prišla i obnovená kaplnka, kde bola vďaka finančnému prispeniu hlohovského rodáka inštalovaná kópia barokového oltára s motívom Nanebovstúpenia Panny Márie. Záchrana pre zámok sa začala črtať pred niekoľkými rokmi, keď oň prejavilo záujem Aristokratické združenie Slovenska, no zmluvu o dlhodobom prenájme s ním mesto v roku 2003 vypovedalo a vložené investície združeniu vrátilo.

Monumentálny objekt, obklopený rozsiahlym parkom s francúzskymi terasami a vzácnymi drevinami, je najvýznamnejšou stavebno-historickou pamiatkou mesta. Od roku 1205 až do roku 1312 patril ešte ako hrad Abovcom, neskôr Matúšovi Čákovi a rodu Thurzovcov. V roku 1720 prichádzajú na scénu Erdödyovci, ktorí iniciovali prestavbu hradu do jeho súčasnej podoby.