TRNAVA. Ústav pamäti národa (ÚPN) si spolu s Trnavským samosprávnym krajom (TTSK) nimi uctil tých, ktorí sa aktívne postavili proti totalitnému komunistickému režimu.
Bývalí pétepáci i politickí väzni, teraz už vo veku nad 70 rokov a v niekoľkých prípadoch už iba ich rodinní príslušníci, si na slávnosti zaspomínali na roky znamenajúce stratu slobody, konfiškácie majetkov i straty občianskych práv. Dekréty a preukazy si prevzali z rúk predsedu Správnej rady ÚPN Ivana Petranského a predsedu Trnavského samosprávneho kraja Tibora Mikuša.
"Ľudskou vlastnosťou je zabúdanie na všetko, čo nás v živote stretne. Zabúdame aj na to, čo zlé iní spôsobili našim spoluobčanom. Tí, ktorí krivdy totalitného režimu zažili na vlastnej koži, už pomaly odchádzajú. No preto je tu ÚPN, aby budúcim generáciám pripomínal obete a aby zostali zachované všetky nespravodlivosti," povedal Mikuš.
Medzi veteránmi protikomunistického odboja bolo dnes viacero príslušníkov pomocných technických práporov (PTP), okrem iných Štefan Baláž z Oreského, Pavol Barcaj z Vrádišťa pod Vrátnom či Ernest Cvik z Piešťan a Jozef Dekan z Bojničiek. Dnes 78-ročného Juraja Nižňanského z Vrbového Štátny súd v Bratislave v roku 1951 uznal za vinného pre trestný čin velezrady a nedovoleného ozbrojovania a odsúdil ho na trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov, peňažný trest 10.000 Kčs, konfiškáciu majetku a stratu občianskych práv.
"Bol som mladý, v procese proti mne svedčili tí, ktorí to všetko vykonštruovali," povedal. Rehabilitovaný bol v roku 1991. "Celý život sa to nieslo so mnou, trpela aj rodina, ale nie som zatrpknutý," uviedol Nižňanský pre TASR.
Za Michala Straku z Piešťan prebrala dekrét jeho manželka Melánia. "Nedožil sa, zomrel teraz na jar," uviedla. Keď Straku odsúdili, bol 24-ročný. Najskôr dostal trest smrti. Potom v obnovenom konaní desať rokov.
"Ale Gottwaldovi sa to nepáčilo, tak pridal ešte päť. Z väzenia sa vrátil vo veku 36 rokov, až potom si založil rodinu," povedala. Michal Straka mal aj po prevrate v roku 1989 problémy s priznaním celej výšky dôchodku. "Upravilo sa to až v posledných mesiacoch. O politike sme sa doma nerozprávali, ale problémy boli. Deti sa nemohli dostať do škôl a manžel si našiel prácu až v Prahe, na Slovensku ho nikto nechcel zamestnať," dodala Straková.
