TRNAVA. Po skončení štúdia pokračoval Tomáš Žemla v rozvoji svojho umeleckého prejavu pod vedením akademického sochára Viliama Lovišku. „Dva roky ma pripravoval na vysokú školu, po jej skončení ma požiadal o spoluprácu. Je pre mňa šéfom i kolegom zároveň. Je to človek, ktorý ma naučil najviac, " vyznáva sa umelec.
„Maľovanie, to je dlhá cesta, dlhá história. S kreslením som začal v siedmom, ôsmom ročníku," vysvetľuje Žemla. Ornament, ktorý tvorí základ jeho tvorby, spočiatku nerobil. Dostal sa k nemu ako študent na vysokej škole, keď hľadal námet na diplomovú prácu.
„Námet nekorešpondoval s témou ornamentu, ale vytvoril predpoklad pre tvorbu, skôr jej technickú stránku. Kresba na plátne, monumentálne diela zamerané na sen na realitu. Vlastne ornament som prvýkrát využil v záverečnej práci na modelovaní. Tu som robil autoportrét s vkladaním ornamentu do tváre," hovorí mladý umelec.
K ornamentu ho priviedla aj trakovická výšivka. Bol ešte dieťa. „Všetko sa to vynorilo po rokoch, keď mi moja babka ukázala trakovické kroje," vysvetľuje Žemla. Ľudové umenie je pre mladého maliara inšpiráciou číslo jedna. Chce v ňom pokračovať aj ďalej, pomyselná ľudová studňa ešte nie je zďaleka vyčerpaná. Pre mladého maliara sú ďalšou inšpiráciou figurálne motívy. „Spájam figúru s ornamentom. Figúra a ornament si nekonkurujú, ale vytvárajú priestor pre maľbu," vnára sa do svojej ďalšej inšpirácie umelec. Práve spojenie ornamentu a figúry využil maliar na svojej druhej veľkej výstave pod názvom Terra Parna v Suchej nad Parnou. Tú si môžu milovníci výtvarného umenia pozrieť do decembra.
Autor: Stanka Borisová
