Článok pokračuje pod video reklamou
TRNAVA. Bez stálej lekárskej starostlivosti a zdravotníckeho personálu mesto protialkoholickú záchytku zriadiť nechce. Na to, aby platilo lekárov v takomto zariadení nemá peniaze ani kompetencie.
"Po skúsenostiach v minulosti si nemôžeme dovoliť prevádzkovať takéto zariadenie bez odborníkov. Môžu nastať prípady, kedy dochádza k zámene afektu opitého človeka za iný zdravotný problém. Nechceme riskovať životy," vysvetľuje hovorca trnavskej radnice Pavol Tomašovič.
Mesto po zrušení záchytky v roku 2005 vyčlenilo v rozpočte sumu vo výške asi 33 000 € (1 milión korún). Určená bola tomu, kto by sa ju rozhodol obnoviť.
Peniaze mali postačiť na vykrytie nákladov spojených s umiestnením obyvateľov Trnavy. Zákon o rozpočte totiž neumožňuje vyčleniť peniaze aj pre ľudí z iných obcí.
Mesto vo vymáhaní poplatkov za "prenocovanie" nebolo úspešné. Zväčša šlo o bezdomovcov či sociálne slabších ľudí, ktorí peniaze na úhradu nemali. Záchytka tak neustále bojovala so stratou.
Až do novelizácie zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov v roku 2008 plánoval obnovenie záchytky Trnavský samosprávny kraj. Poslanci dokonca schválili aj peniaze pre jej spustenie. Zmenou v legislatíve však stratil kompetencie.
"Samosprávny kraj teda nemá povinnosť zriaďovať ju," píše Ivan Krajčovič z komunikačného oddelenia TTSK.
V súčasnosti zriaďuje protialkoholické záchytné izby ministerstvo zdravotníctva po dohode s obcou alebo mestom. Zároveň aj určuje rozsah jej pôsobenia na danom území.
"Cítime snahu ministerstva zdravotníctva preniesť tento problém na mestá. Vo štvrtok sme sa na prezídiu náčelníkov mestských polícií rozprávali o tom, že mestá sa nebránia spolufinancovaniu záchytiek. Požadujeme, aby sa opäť otvoril zákon o záchytkách. Nesúhlasíme s tým, aby to prebrali a financovali iba obce. Bez spolupráce viacerých orgánov nevidím žiadne východisko," pripomína náčelník mestskej polície Igor Keleši.
To, či záchytku v Trnave opäť obnovia, však nikto nevie. Mesto očakáva iniciatívu od občianskeho združenia alebo súkromnej spoločnosti.
"Jedno z riešení je umiestnenie ľudí pod vplyvom alkoholu do súkromných záchytiek ako to má napríklad Bratislava," upozorňuje Tomašovič.
Opilci spôsobujú nemocnici problémy
Ak nájdu mestskí policajti na ulici ležať opitého človeka, zavolajú mu sanitku a tá ho odvezie do nemocnice. Inú možnosť totiž nemajú.
"Žiadny policajt nie je školený na to, aby posúdil zdravotný stav opitého človeka. Nevieme, či je v hlbokom bezvedomí alebo miernom," vysvetľuje Igor Keleši. Podľa neho neexistencia záchytky im spôsobuje obrovskú dieru práci. "Pretože tie najproblematickejšie prípady - v domácnostiach - nemôže riešiť.
Vezmeme alkoholika z rodiny, pol hodiny ho vypočúvame a musíme ho odviezť späť. A on môže pokračovať v tom, čo robil predtým. Teda najmä na ochranu matiek a detí je záchytka potrebná," dopĺňa.
V minulosti končili opilci na záchytke. Teraz "prespia" na centrálnom príjme alebo v niektorých prípadoch aj na nemocničnom lôžku. Počas jednej služby ich tam býva občas aj pätnásť.
"Ak ohrozujú pacientov čakajúcich na ošetrenie alebo zdravotnícky personál, voláme bezpečnostnú službu a políciu," vysvetľuje prednosta Fakultnej nemocnice v Trnave Ján Ušák. Upozorňuje, že súčasný stav je nevyhovujúci. Opití ľudia, ktorých mestské hliadky privezú, spia na lavičkách v čakárni a blokujú miesta.
"Opilstvo nie je diagnóza. Preto nejde ani o poskytovanie základnej zdravotnej starostlivosti. To by žiadna poisťovňa neuhradila," hovorí prednosta. Chorobou je až chronické zneužívanie alkoholu, diagnóza známa ako F 10 a otrava alkoholom.
"Vtedy samozrejme už zasahuje lekár. Nikomu však nemôžeme prikázať liečenie. To je iba dobrovoľné," podotkne. Trnavská nemocnica má akútne psychiatrické oddelenie, no v rámci neho priestory pre záchytku neplánuje zriadiť.
"Nemáme na to prostriedky, ale sme naklonení spolupráci. Zatiaľ sme však v tomto smere oslovení neboli," dodáva Ján Ušák.
Občianske združenia nemajú peniaze
V Trnave pôsobí ambulantné krízové centrum Otvorené srdce. Občianske združenie organizuje terapeutické sedenia. Najmä pre ľudí závislých nielen od alkoholu, ale aj iných návykových látok. Jeho predsedkyňa Ľubica Hornáčková potvrdzuje, že zriadiť záchytku v Trnave je nevyhnutnosťou.
"Súčasne je to horúci zemiak, ktorý si kompetentní medzi sebou prehadzujú," podotkne. Otvorené srdce podľa nej záchytku prevádzkovať nebude, pretože nemá na to financie ani ľudí. "Tam by musela byť podpora z rôznych strán. V tomto smere sa však zatiaľ nepohneme," konštatuje. Podľa nej riešenie problému záchytky je zatiaľ v nedohľadne.
