TRNAVA. Vzdelávanie odsúdených je jedným zo základných prostriedkov ich resocializácie. Má svoje špecifiká, ktoré pramenia z osobitostí väzenského prostredia, respektíve z podmienok výkonu trestu odňatia slobody. „V spolupráci s Ministerstvom školstva (MŠ) SR boli v priebehu roka 2008 upravené podmienky na vzdelávanie odsúdených. MŠ akceptovalo väčšinu pripomienok Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) v novom školskom zákone," povedala Mária Kreslová, generálna riaditeľka ZVJS.
Prijatím nového školského zákona sa vytvoril základný právny rámec, ktorý zabezpečuje vzdelávanie väznených osôb. „Stredná škola môže pre osoby vykonávajúce trest odňatia slobody a osoby vo výkone väzby organizovať vzdelávanie v detašovanej triede strednej školy alebo individuálne vzdelávanie v ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu," potvrdila Dana Španková, hovorkyňa MŠ SR. Potvrdenie o absolvovaní štúdia je pritom identické, rovnaké ako keby študovali na normálnom gymnáziu, respektíve nikde sa v ňom nespomína, že bolo nadobudnuté vo väzenskom zariadení.
Ústav na výkon trestu a odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou.
Ešte v priebehu septembra slávnostne otvorili prvý ročník detašovanej triedy Arcibiskupského gymnázia z Trnavy. To sa ako jediné podujalo na tento smelý projekt. Každý deň dochádza do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou viacero stredoškolských pedagógov. Predmety sú tie isté ako na gymnáziu. Slovenský jazyk a literatúra, matematika, fyzika, chémia, biológia, dejepis, informatika či dva cudzie jazyky- angličtina a nemčina, katolícke náboženstvo a nový predmet bioetika. Ak chcú odsúdení získať právoplatné vzdelanie, musia zvládnuť všetky. „Základným predpokladom úspešného vzdelávania odsúdených je predovšetkým ich záujem a snaha vzdelávať sa počas výkonu trestu odňatia slobody," skonštatovala Ľudmila Vráblová, pedagogička z ústavu v Hrnčiarovciach nad Parnou.
Záujem je evidentný, prihlásiť sa chcú ďalší
Momentálne študuje v detašovanej triede v Hrnčiarovciach nad Parnou desať odsúdených, ktorých prijali na základe špecifických kritérií. „Vyberali sme tých, ktorí majú ukončenú povinnú školskú dochádzku, predpoklady či záujem o štúdium," informovala Mária Marková, riaditeľka Arcibiskupského gymnázia (AGY) v Trnave. Na vyučovaní za múrmi väznice sa podieľa osem pedagógov tohto gymnázia. Tí mali pred prvou hodinou určité obavy, ktoré sa podľa slov viacerých z nich po pár minútach v triede rozplynuli. Aj vďaka pedagógovi, ktorý je súčasťou každej vyučovacej hodiny ako dohľad nad odsúdenými. Podľa viacerých učiteľov však odsúdení problémy so správaním nemajú.
Odsúdení počas vyučovacej hodiny.
„Prvý pocit, keď som pred týchto žiakov predstúpila, bol zvláštny. Nebol to strach, ale obavy, ktoré sa však po chvíli rozplynuli. Prekvapil ma ich záujem o štúdium. Sú aktívni, disciplinovaní a svedomite sa na vyučovanie pripravujú ako naši bežní študenti," prezradila Anna Rafajová, učiteľka chémie na AGY. Aj podľa slov slovenčinárky, Miriam Karasovej, strach z odsúdených pominul po vzájomnom zoznámení. „Mám úplne rovnaké pocity ako v bežnej triede. Je to trochu iné, ale nič neprekonateľné. Strach z nich v žiadnom prípade nemám."
Disciplínu nezvyčajných študentov v ústavnom odeve si pochvaľuje aj učiteľ angličtiny. „Vládne tam poriadok, žiaci sú zvyknutí pracovať. Predovšetkým si vážia túto príležitosť a vidia v nej svoju budúcnosť," potvrdil Ľuboš Martinák. Strach z nich vraj taktiež nikdy nemal.
O štúdium prejavili záujem aj ďalší odsúdení, musia však počkať na ďalší školský rok. „Máme zatiaľ iba pozitívne ohlasy, študovať chcú aj ďalší. V budúcom školskom roku zvažujeme otvorenie ďalších odborov," informovala riaditeľka AGY Marková.
Po prepustení sa chcú postaviť na vlastné nohy
Dôvodov, prečo sa odsúdení rozhodli študovať je viacero. Niektorí túžili po vzdelaní, iných zasa pritiahli mladé učiteľky. „Mám dlhý trest počas ktorého som si uvedomil, že po prepustení na slobodu ma nebude nikto čakať s otvorenou náručou," prezradil odsúdený Milan (23), ktorý má ukončenú iba základnú školu. Do vypršania trestu mu zostáva ešte päť rokov. „Chcem sa postaviť na vlastné nohy, svoje nadobudnuté vedomosti by som chcel zužitkovať v oblasti cestovného ruchu, pretože pochádzam z krásneho kraja," dodal Milan.
Sníva o tom, že v budúcnosti prerobí rodičovský dom na penzión a začne podnikať. A k tomu potrebuje vedomosti, čo si zjavne uvedomuje. „Môj adoptívny otec zomiera na ťažkú chorobu. Svojím rozhodnutím som mu chcel dokázať, že som človek, ktorý sa aj napriek vlastným chybám vie vysporiadať so životom," uzavrel Milan.
Pre ďalšieho študenta, odsúdeného Rolanda (28), je štúdium na strednej škole splnenie si vlastného sna. Do konca trestu mu ostáva ešte tri a pol roka. „Pravdupovediac, netušil som, že si maturitu dokončím za múrmi väznice. Pôvodne sa mi do toho ani nechcelo, ale povedal som si, že to skúsim, aspoň uvidím pekné učiteľky (smiech). Škola ma však ihneď chytila, stala sa pre mňa výzvou," uviedol Roland, ktorý chce okrem iného vydať šachovú učebnicu. Uvedomuje si zmysel vzdelania. „Baví ma to. Prednedávnom som o angličtinu ani nezavadil a dnes lúskam jedno anglické slovo za druhým. Často sa mi stáva, že večer, keď nemôžem zaspať, sa učím novú slovnú zásobu," prezradil Roland.
Ako ubezpečila Vráblová, ak by týchto odsúdených prepustili na slobodu skôr, môžu si dokončiť začaté stredoškolské vzdelanie na ktorejkoľvek škole v mieste bydliska. Výučba v ústave je plne akceptovaná. „V zásade celý väzenský vzdelávací systém umožňuje duševný a mravný rozvoj osobnosti odsúdených, umožňuje im získať nové informácie, vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré potom môžu odsúdení uplatniť na trhu práce po prepustení na slobodu," uzavrela.
