BRATISLAVA/TRNAVA. V Dome regiónov chcú mať kontakt s tým, čo sa tam deje. "Aké programy najmä v oblasti eurofondov bežia na európskej úrovni, aké budú potom ponúkané na národnej úrovni, keďže to ide cez naše ministerstvá, a aby tam bol nejaký networking," povedal po piatkovom (9. októbra) seminári Slovenský lobing v Bruseli autor publikácie Lobing v Európskej únii II. Juro Ševella.
Informácie si podľa neho na báze jednotlivých aktivít vymieňajú aj regióny rôznych krajín Európskej únie (EÚ) navzájom. "Napríklad aktuálne tam bola iniciatíva francúzskych hradov a zámkov, snažia sa ich obnovovať, ponúkať ako turistické atrakcie a medzi sebou si vymieňať know-how," poznamenal.
Podľa neho tento typ prezentácie nemusí byť atraktívny pre regióny, ktoré majú iné priority. "Nie je to lacná záležitosť udržiavať si tam človeka a kanceláriu," uviedol Ševella. Prítomnosť zástupcu regiónu v Bruseli podľa neho môže kraju, v prípade, že tam má kompetentného človeka, priniesť prehľad o dianí a nové kontakty, ale nezaručuje automaticky miliónové prínosy.
Na druhej strane, na rozdiel od Slovenska, kde sa lobing chápe takmer ako pejoratívny výraz, v Bruseli je bežnou súčasťou politiky. Jednotliví jej aktéri sa transparentne stretávajú so zástupcami lobistických skupín, aby konzultovali pripravovanú legislatívu. Niektoré slovenské podniky sa na takomto lobingu podľa Ševellu zúčastňujú prostredníctvom svojich asociácií, najnovšie pribudli práve aktivity VÚC prostredníctvom Domu regiónov.
