TRNAVA. Kým v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji zaznamenávajú obce výrazný odliv obyvateľov, v Trnavskom a Nitrianskom je to od roku 2000 naopak. (V Bratislavskom už od 80.rokov minulého storočia.)
Život na vidieku sa pre obyvateľov prosperujúceho juhozápadu stáva ekonomicky výhodnejší a atraktívnejší pre väčšiu bezpečnosť a kvalitu životného prostredia.
Trnava je tretia odzadu
Podľa údajov Štatistického úradu SR sa do Trnavy v roku 2008 prisťahovalo 788 ľudí a vysťahovalo z nej 1291. Nožnice sa medzi týmito dvomi množinami začínajú mierne otvárať už v roku 1996: 672 prisťahovaných, 792 vysťahovaných. Z miest nad 50-tisíc Trnavu v tomto smere „predbehla" len Prievidza a Poprad, kde sú úbytky ľudí v dôsledku sťahovania ešte väčšie.
„Je to fenomén väčších európskych miest," komentuje hovorca mesta Pavol Tomašovič. "Ľudia, ktorí dosiahli určitý štandard, odchádzajú bývať na perifériu. Neporadili si s tým ani vo vyspelejších krajinách, kde vytvárali rôzne programy na pritiahnutie ľudí naspäť do miest."
Z pohľadu mesta je to negatívum. „Ubúda ľudský potenciál, ale klesá aj príjem z podielových daní. Pritom však musíme v rovnakej miere spĺňať štandard krajského mesta, výhody ktorého denno-denne využíva množstvo ľudí, dochádzajúcich sem za prácou," pokračuje Tomašovič.
Čo ušetria na pozemku, neprejazdia
Hlavnou motiváciou ľudí, sťahujúcich sa na vidiek, je možnosť zadovážiť si lacnejšie bývanie. Dokladajú to výskumy Kataríny Moravanskej, pracovníčky Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied i tvrdenia oslovených rodákov z Trnavy. „Nešlo nám o to, aby sme žili na vidieku, chceli sme vlastný dom, súkromie. Ceny v Trnave však boli príliš vysoké," vysvetľuje Silvia Buchtová, ktorá už druhý rok žije s rodinou v Báhoni.
Rovnakú motiváciu priznáva aj Branislav Kudri, ktorý sa presťahoval s manželkou do Ružindolu. „Ceny pozemkov na vidieku boli takmer štvrtinové oproti mestu. To, čo sme takto ušetrili, nemáme šancu prejazdiť pri dochádzaní do mesta ani do konca života," komentuje s úsmevom.
Tomašovič si myslí, že trend sťahovania na vidiek podľa neho ovplyvnilo aj postupné zdražovanie centra súvisiace so vstupom do Európskej únie, či v dôsledku príchodu rozličných firiem. "Prejavilo sa to v cene nehnuteľností, ktoré neúmerne stúpli z pohľadu reálnych príjmov." V súčasnosti ich väčšia časť majiteľov prenajíma: „Ľudia sa presunuli na sídliská, ktoré nie sú z hľadiska kvality života až natoľko atraktívne."
Darí sa takmer všetkým
Najväčšie prírastky podľa výskumov Moravanskej zaznamenávajú posledné roky najmä väčšie obce - od tisíc do päťtisíc obyvateľov.
Sčasti sa tento trend potvrdzuje aj v okrese Trnava, kde vedie Zavar a Biely Kostol. Výnimkou sú menšie Šelpice. Tieto tri dediny sú v sociologickej terminológii klasifikované ako obce s prisťahovaleckým „boomom".
Vysokú mieru prisťahovalectva však vykazujú napríklad aj Bohdanovce nad Trnavou, Brestovany, Jaslovské Bohunice, Ružindol... Z menších obcí je to najmä Borová, Opoj. Z vyše štyridsiatich obcí v okrese stúpa počet obyvateľov vo viac ako tridsiatich. Vo väčšine zvyšných klesá počet len mierne.
Niet obce bez nájomnej bytovky
Výrazný prírastok podľa sociologičky zaznamenávajú aj obce, ktoré investujú do výstavby nájomných bytov a zabezpečovania stavebných pozemkov.
„Myslím, že v okrese už niet obce bez nájomnej bytovky," konštatuje Peter Ryška, predseda Združenia miest a obcí regiónu Jaslovské Bohunice. V mnohých prípadoch ide o vysoké čísla. Vedie Zavar, kde sa podľa informácií starostu Rudolfa Baroša postavilo 500 bytov pre pracovníkov Peugeotu (hoci nie všetky sú podľa jeho slov využité), za zmienku stoja napríklad aj Brestovany s plánovanými 172 bytmi, či Šelpice so 134.
Výhodou obcí juhozápadu je podľa Ryšku naviazanosť na priemyselné centrá a dobrá dopravná dostupnosť. „Ľudia zarábajú v meste a míňajú na dedine, čo je pre nich veľmi prospešné," konštatuje.
Stúpa však aj počet ľudí, ktorí pracujú priamo na vidieku, keďže pre výhodné ceny pozemkov tam prichádza mnoho firiem.
Dieťa na čerstvom vzduchu
Okrem ekonomickej dostupnosti ľudia bývanie na vidieku oceňujú aj z hľadiska kvality života. „Hoci si zvykáme, že obchody nie sú otvorené do večera a práce okolo domu je tiež stále dosť, o dobrom výbere ma každý deň presviedča naše dieťa, ktoré je celé dni v pohybe na čerstvom vzduchu," konštatuje Silvia Buchtová.
Jedným z najčastejšie zdôrazňovaným mínusom zo strany prisťahovalcov je podľa výskumov Moravanskej absencia školy či škôlky. Práve investícia do tejto oblasti je podľa oslovených starostov jednou z hlavných priorít na najbližšie roky. K ďalším patrí budovanie ihrísk, či skvalitňovanie služieb. Obce sa snažia investovať prostriedky aj do kultúry - keďže práve tento aspekt prisťahovalcom z mesta výrazne chýba.
„Prostredníctvom rozličných akcií sa tiež usilujeme spájať novousadlíkov s pôvodnými obyvateľmi," podotýka starosta Šelpíc Ján Štefanička.
Hoci obce v Trnavskom okrese majú v prípade zabezpečenia nájomných bytov či stavebných pozemkov o prílev prisťahovalcov zväčša postarané, niektoré sa snažia ponúkať aj špeciálne výhody pre ľudí s trvalým bydliskom.
Napríklad v Pečeňadoch podľa slov starostu dostáva táto skupina príspevok na dieťa, odpúšťajú im poplatky za kanalizáciu, či ponúkajú zdarma káblovú televíziu.
