Sudcovia tento týždeň spísali výzvu a vyhlásenie Päť viet. Podpísali sa pod ne tí, ktorí nesúhlasia so súčasným stavom slovenskej justície. Výzvu adresovali prezidentovi, premiérovi aj vláde. O atmosfére strachu a neslobody v súdnictve hovorí jeden z iniciátorov akcie, sudca Krajského súdu v Trnave Dušan Čimo (40).
V Trnave sa k vyhláseniu prihlásilo asi pätnásť sudcov. Myslíte, že patrí justícia v krajskom meste medzi tie, ktoré našli odvahu ozvať sa?
- Ťažko povedať, ale niečo to samozrejme naznačuje. K otvorenému listu, ktorý bol spísaný začiatkom septembra sa hlásilo len pätnásť sudcov, z toho z trnavského kraja traja. Nemyslím si, že je to o nejakej väčšej odvahe, ale niekto už musel s touto iniciatívou začať a naštartovať aj ostatných kolegov.
Justícia nikdy neriešila svoje problémy pred verejnosťou. Znamená to, že situácia už naozaj prerástla až do takého vážneho stavu, že ste tieto problémy odhalili?
- Ďalej sa už nedá mlčať. Musíme podporiť kolegov, kde vidíme, že prichádza k porušovaniu ich práv. Tu neplatí heslo, čo ťa nepáli - nehas, pretože tento požiar sa týka nás všetkých. Doteraz sme uprednostňovali metódy vlastného samoočistného mechanizmu, bez účasti verejnosti. Dnes však nemôžeme hovoriť, že tento mechanizmus funguje optimálne. Ako signatári výzvy a vyhlásenia sme dospeli k záveru, že treba zmenu, aby sme zamedzili stavu, aký tu je dnes.
Pocíti nejakým spôsobom súčasné spory bežný občan?
- Disciplinárne stíhania sudcov sa nepochybne dotýkajú aj bežných občanov. Ak bol sudcovi pozastavený výkon funkcie, tak jeho veci musí prejednať a rozhodnúť niekto iný. Dnes viem o prípadoch, kedy sa začali disciplinárne stíhania za vyslovený názor. A to sú už porušené práva, je to prejav šikany. My sa nebránime postihom, ak sú oprávnené.
Zaznamenali ste v Trnave nejaké postihy voči sudcom?
- Zatiaľ o nich neviem. Ale máme poznatky o tom, že ľudí zastrašovali, ak naše vyhlásenie alebo výzvu podpíšu. Aj podpora pri voľbe predsedu najvyššieho súdu bola motivovaná obavami z disciplinárnych postihov. Chodili ľudia, ktorí rozdávali dobre mienené rady, aby sme sa zdržali vyslovenia opačného názoru.
Takže to vyzerá, akoby sa atmosféra strachu na súdoch šírila cielene.
- Zjavne tu je vyvíjaný nátlak na niektorých kolegov. Napríklad na predsedu najvyššieho súdu boli nominovaní dvaja uchádzači a len pre jedného sa po súdoch získavala masívna podpora. No atmosféra vtedy nebola príliš naklonená otvorenej diskusii o kandidátoch.
Čo očakávate od výzvy a vyhlásenia ? Myslíte si , že dôjde k výrazným zmenám?
- Problém je v tom, že čas pre nejakú diskusiu, ako si ju predstavujú tí, ktorí ju dnes navrhujú, už nie je. Myslím si, že 105 podpisov svedčí o tom, že nespokojnosť je výraznejšia. A to je dôvod, pre ktorý vzišli návrhy na dialóg. Chceme, aby bola diskusia na verejnej úrovni, nie za zatvorenými dverami. O tomto by ľudia mali vedieť. Požadujeme, aby súčasťou príprav na diskusiu bolo odstránenie najokatejších prípadov zastrašovania sudcov a ich postihov za vlastný názor.
Môžu vo verejnosti dnešné spory v súdnictve zvýšiť nedôveru v spravodlivosť?
- Pýtam sa, či je dnes dôvera verejnosti voči justícii na takej úrovni, aby sme vôbec mohli hovoriť o relevantnom poklese. Ale na strane druhej, ak budeme verejne diskutovať o našich problémoch a poukážeme na skutočnosti, ktoré v ľuďoch vzbudzujú pochybnosti, očistíme sa. Justícia je predsa vec verejná. Preto by ľudia nemali tento stav, ktorý tu momentálne je, vnímať negatívne. Skôr si myslím, že je to snaha prezentovať to, čo sa tu skutočne deje a čestne priznať, že máme problém. Takže malo by to mať pre justíciu ten žiadaný očistný účinok.
Hovorili ste o zastrašovaní. Neobávate sa disciplinárneho postihu za svoje vystúpenie?
- Postihu sa neobávam. Rozhodli sme sa, že budeme tými, ktorí vyrazia do boja za zmeny. Veríme, že teraz nastane diskusia, no neviem, za akých podmienok. Možno bude pre nás neprijateľná.
Ak by sa nenašlo žiadne riešenie tejto situácie, pristúpili by ste až ku kroku, kedy by ste sa vzdali svojho povolania?
- Hm... Už vo vzťahu ku skupine sudcov, ktorí sa pridali k našej iniciatíve, by som si to nemohol dovoliť. Nemyslím si, že by mali odchádzať signatári. Táto otázka musí hľadať adresáta niekde inde.
V piatok bolo pod petíciou podpísaných 105 sudcov. Je to podľa Vás dostatočné množstvo?
- Hoci je to len necelých desať percent, už ide o počet, nad ktorým sa nedá mávnuť rukou. Je to sila, ktorú už nemožno nerešpektovať. Sú medzi nami sudcovia rôzneho veku, i kolegovia tesne pred odchodom do dôchodku. Niektorí sa boja, cítia sa ohrození. Chceme však demokratické súdnictvo. Štefan Harabin zdôraznil, že naše vystúpenie je prejavom slobody. Je ale smutné, že takáto iniciatíva vôbec musela vzniknúť.
