TRNAVA. „Na vernisáž som sa tak trochu vnútila," prezradila nám s príznačnou bezprostrednosťou herečka, režisérka, autorka monodrám a spisovateľka v jednej osobe. „Syn s priateľkou ku mne dnes zašli na obed - halušky s kapustou som im varila - a mali akosi naponáhlo. Ideme na vernisáž, Martin vystavuje v Trnave, vravia mi. A ja im na to: Však aj mňa vezmite so sebou," zrekapitulovala Milka Zimková so smiechom debatu v kuchyni a dodala, že ju teší, že sa jej syn pohybuje v takej dobrej spoločnosti.
Keď prišla reč na jej vlastné novinky, trochu zvážnela. „Mám napísaný scenár k filmu, no, bohužiaľ, už štyri roky chodím, blúdim a nemôžem naň zohnať prostriedky," posťažovala sa. Natočiť by ho chcela - rovnako ako tie predošlé - na východe. „Je mi to tam stále najbližšie, hoci už žijem 35 rokov v Bratislave," priznala sa a dodala, že ľuďom treba priblížiť aj tento kút Slovenska. „Však Orava a Liptov už boli tisíckrát zachytené na filmové plátno a východ iba párkrát. A tak Vám poviem: roztopašne smiať sa a ticho plakať môžeme len s tými, čo sú nám najbližší."
Keď si už v dohľadnej dobe nebudeme môcť svojráznu poetiku Milky Zimkovej vychutnať v kine, zostávajú nám ešte kníhkupectvá a divadlá. Do konca roka by mala vyjsť nová zbierka jej poviedok, a čo sa týka slávnych monodrám - vystriehnuť si treba najmä miesto ich konania. „Aktuálne hrám Katarínu Veľkú, chýbajú mi však priestory. Nemám manažéra, ktorý by mi ich vybavoval a samej mi je to trochu nepríjemné - obchádzať divadlá a núkať sa. Snažím sa, no nie som jednoducho ten typ," priznala.
Ale inak sa jej vodí dobre. „Vlastne sa nemám na čo sťažovať - som zdravá, myslím, že ešte mám čo povedať - či už v literatúre, alebo na javisku - a to je podstatné," zakončila náš rozhovor v rezkom tóne.
