Znovuobjavená jaskyňa skrýva doteraz nepoznané priestory. Zistili to trnavskí jaskyniari, ktorí preplávali podzemné jazero a dostali sa až k puklinám v stene. Cez ne by mohli preniknúť do ďalších chodieb. Vchody sú však úzke na prechod.
TRSTÍN. Osem hodín sa snažili trnavskí jaskyniari v Trstínskej vodnej nádrži na Holom vrchu preskúmať existenciu ďalších priestorov a ciest za dvoma podzemnými jazerami. Minulú sobotu totiž opäť zliezli do znovuobjavenej jaskyne. Poobliekaní v neoprénoch sa preplavili v osemstupňovej vode do priestorov, ktoré objavili ešte v roku 2007.
„Našim cieľom bolo lokalizovať prievany zo spodných etáží. Na konci jazera je stena vyplnená veľkými blokmi a sutinou. Ale vidno tu pukliny, za ktorými môžu byť nové priestory," hovorí jaskyniar a predseda Speleoklubu Trnava Alexander Lačný.
Puklinu nad jazerom tvoria zlepence, v nižšej časti dolomitový vápenec. Práve tam sa nachádzajú dve miesta, kadiaľ by sa jaskyniari mohli dostať do ďalších partií jaskyne.
„Prvý možný vchod je tesne nad jazerom, druhý o čosi vyššie," vysvetľuje. Pred ďalším prieskum však musia vyriešiť problém prepravy jaskyniarov i potrebného vybavenia cez jazero.
„Chýba nám hrubé oceľové lano, z ktorého by sme vytvorili traverz a po ňom sa dostali až na koniec jazera," dopĺňa. Pátranie po nových priestoroch tak zatiaľ musia odložiť.
Vodu chceli vojaci i jadrová elektráreň
Armáda mala v pláne z Trstínskej vodnej priepasti vybudovať zdroj vody. Tá však pochádza najmä z dažďovej vody a je značne kontaminovaná. „Keď do jaskyne začiatkom šesťdesiatych rokov vliezli prví objavitelia, plávali na povrchu naftové bubliny. Pravdepodobne stiekla z povrchu po pukline dolu," objasňuje. Ak by mala slúžiť ako vodný zdroj, musela by sa filtrovať.
Iná, nikdy nepotvrdená teória hovorí o využití vody z trstínskej priepasti v prípade jadrovej katastrofy v atómovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach. Vedci údajne uvažovali nad prepojením priepasti s elektrárňou. Mala to byť akási poistka, keby nebolo možné z akýchkoľvek dôvodov čerpať vodu z rieky Váh. Ak by došlo k nečakanej činnosti reaktora, na jeho chladenie by využili práve zdroje Trstínskej vodnej priepasti.
Pôvod priepasti
Trstínska vodná priepasť je jaskynným útvarom. Vznikla tektonickou poruchou, pri horotvorných procesoch. Cez zlom sa postupne dostala do jaskyne voda z dažďov a rozpúšťala steny pukliny. Časom sa však odtrhli aj kamenné bloky zo stien a zavalili niektoré časti jaskyne. Niektoré komíny jaskyne pravdepodobne v minulosti ústili aj na povrchu.
„Za sutinou očakávame neznáme priestory," dodáva. Dve jazerá v priepasti majú dĺžku 50 a 45 metrov a šírku až do troch metrov. Voda v nich siaha v niektorých miestach až do hĺbky osem metrov. V jarných mesiacoch hladina vody v jaskyni stúpne natoľko, že sa spoja do jedného veľkého jazera.
Na stenách sa nenachádza žiadna výzdoba, jaskyniari však predpokladajú, že tu určite existujú aj miesta, kde sú kvapľové útvary.
Hoci okrem dažďovej vody do priepasti vtekajú i slabučké prítoky potoka Raková, ich intenzita nie je taká vysoká. „Teda nevznikne tu nič podobné ako napríklad Punkěvní jaskyňa v Moravskom krase."
