Jednu z hlavných postáv, Mademoiselle de Saint- Euverte, stvárnila Zuzana Fialová, ktorú sme pred predstavením vyspovedali.
Divadelné prázdniny sa skončili, oddýchli ste si vôbec?
Ale áno. Dva mesiace som bola pri mori v Chorvátsku. Máme tam totiž loď, tak tam chodíme ako na chalupu. Či na jar či v lete. Je tam krásne.
Takže hektické nasadenie, herecká vyťaženosť a pracovný stres sa začali až tento mesiac?
Ani nie. Túto sezónu nemám až také hektické nasadenie. Dala som výpoveď v SND, aby som sa mohla viac venovať svojej rodine. Momentálne pôsobím ako externý člen SND, hrám v ôsmich tituloch, ktoré sa hrajú aj dva- trikrát do mesiaca po celom Slovensku. Premýšľam, že je aj toho dosť. (smiech)
Keď hráte mimo Bratislavy, nevadí vám to „divadelné" cestovanie do iných miest?
Vôbec. Práve naopak. Po Slovensku hrávam veľmi rada. Všade sú špecifické divadlá a publiká. Napríklad v Žiari nad Hronom je odporný, malý kulturák, ale jedni z tých najlepších divákov. Aj mimo hlavné mesto sa dá hrať kvalitné divadlo.
Cestujete divadelným autobusom?
Nie, pretože som sa tam vždy cítila ako na školskom výlete. Vždy, keď potrebuje niekto cikať, musíme zastaviť (smiech). Na predstavenia cestujem s hereckým kolegom, Ľubošom Kostelným, s ktorým hráme vo viacerých tituloch.
S hereckým kolegom Ľubošom Kostelným.
Ako?
Jeho autom. Vždy ma zoberie, pustíme si nahlas nejakú muziku a spievame, kričíme, skrátka robíme, čo chceme. Pomáha mi to odreagovať sa pred vystúpením.
Je krátko pred predstavením a my sa tu spolu zhovárame, nepotrebujte sa pripraviť, respektíve sústrediť sa?
Každé predstavenie je iné, pred niektorými sa potrebujem sústrediť, pred niektorými nie. Toto je komédia, tak v pohode, môžeme pokračovať. Ale napríklad pred hrou Anna Kareninová, som už dve hodiny pred začiatkom predstavenia v divadle. A vtedy nerobím nič iné, iba sa snažím koncentrovať. Sú ľahšie úlohy a ťažšie.
Okrem divadla vás môžu diváci vidieť aj vo filmoch či televíznych šou a seriáloch. Čo vám viacej vyhovuje? Dosky, ktoré znamenajú svet, alebo obrazovka?
Na Slovensku sa neselektuje, že toto je divadelný herec a toto je filmový. Mňa osobne napĺňa takáto zmena. Ak človek často mení priestor, nevzniká takmer žiadne napätie medzi ľuďmi navzájom.
Kde radšej hráte? V komédii, dráme či tragédii?
Mňa ani tak nezaujíma, čo budem hrať, ale s kým budem hrať. Uprednostňujem prácu s ľuďmi, ktorých mám rada, s ktorými si mám čo povedať. A potom aj z menej známych, respektíve populárnych hier, sa môže nakoniec urobiť senzačné divadlo. Viac menej nejde o hru, ale o ľudí, ktorí sa na javisku stretnú.
S kým sa teda najradšej hráte na javisku?
Je ich veľa. Spomeniem len zopár. Ľuboš Kostelný, Milan Lasica, Táňa Pauhofová, Tomáš Maštalír, Aňa Geislerová. Je ich oveľa, oveľa viac.
Čo tanečné súťaže? Bolo to o peniazoch, alebo vás to bavilo?
O peniaze v Let´s dance vôbec nešlo. Je to tá najúžasnejšia šou a niekedy si myslím, že ju vymysleli práve pre mňa. Nemám rada programy, kde dochádza k citovému vydieraniu ako Modré z neba či ružové z vane. V tejto šou, ľudia, ktorí niečo dokázali, idú od nuly. Začínajú nacvičovať, robiť niečo úplne iné a nové.
S akou postavou ste sa najviac stotožnili?
Premýšľam, ale asi s Kleopatrou. Je to silná žena, mala ambície, dokázala sa obetovať pre lásku a česť. Múdra, inteligentná. Je to tá najkomplexnejšia postava pre mňa. Ale v skutočnosti som individualista, ktorý má čistú pragmatickú myseľ a jedinou mojou ideológiou je venovať sa vlastnej rodine.
