LEOPOLDOV/TATRANSKÁ POLIANKA. Nepociťovali sme ani pýchu, ani hrdosť, ani sklamanie. Prekonali sme posledný strmý úsek istení lanom. Niekoľko pichľavých skál nám poranilo ruky, ale tesne pod vrcholom už sme takmer nevnímali náročnosť prekonaného terénu. Šiesti na vrchole si navzájom podávame ruky s našimi dvoma horskými vodcami. V nadmorskej výške 2654,7 metra z nás padá akákoľvek únava. Na Slovensku sa už vyššie vyjsť nedá.
Kotol, pod ktorým duje vietor
Hoci mnohí turisti hovoria o tom, že Gerlachovský štít je vzhľadom nezaujímavý, ľudí odjakživa fascinuje jeho mohutnosť a majestátnosť. Gerlachovský kotol aj za priaznivého počasia vzbudzuje dojem, akoby v ňom čerti varili hustý snehový guláš. V minulosti ľudia verili, že je to kráter vyhasnutej sopky.
Zvyšky spadnutých lavín sa v lete prakticky nerozpúšťajú. V istých úsekoch Batizovského žľabu ostáva aj v horúcich dňoch niekoľkometrová vrstva ľadu.
„Gerlach nemá typický špicatý vrchol, ale je roztiahnutý. Možno preto sa zdá niekomu nepekný. Je pravda, že jeho dominantou je kotol," vysvetľuje horský vodca Tibor Hromádka (44).
Chlapík známy z dokumentu Pavla Barabáša 80 metrov pod vrcholom máva obdobia, kedy zdoláva Gerlach aj niekoľkokrát do týždňa. V lete narastá o výstup záujem a denne absolvuje cestu nahor približne 30 turistov. Limit na jedného horského vodcu sú maximálne tri osoby. „Zobrať si ich viac je nerozvážne. A predsa pri lezení stretávame i takých. Tam však hrozí veľké riziko. Ak sa niekto pošmykne, pôjdu dolu všetci."
Ráno v horskom taxíku
Vstávame o pol piatej, za tmy. Z Tatranskej Polianky nás odváža na Sliezsky dom chatový horský taxík o tri štvrte na šesť ráno. Vodičovi obetujeme tridsať eur. Ušetriť ich znamená stratiť minimálne dve a pol hodiny. Asfaltová cesta totiž nie je pre ostatné autá prístupná. Postupne začína svitať a naši dvaja vodcovia Tibor a Roman nás uisťujú, že bezoblačné počasie vydrží až do večera.
Pod Sliezskym domom sa rozdeľujeme na dve skupinky a stredne rýchlym tempom stúpame v chladnom ráne kosodrevinou okolo Velického plesa a ponad vodopád s rovnakým pomenovaním.
O chvíľu strácame pod nohami starý turistický chodník a stúpame strminou Velickej próby priamo do Sedielka nad Kotlom. Po pravej strane sa črtá Lomnický štít, v pozadí kričí Východná - Vysoká a menej známa Bradavica. Náhle zastavujeme, aby sme sa zaistili lanami a ochránili prilbami pred padajúcimi kameňmi.
Majestátnosť a jej obete
„Gerlach má na konte asi stovku obetí, paradoxne, viacej ich je zo súčasnosti, ako z minulosti. Kto však naň vystúpil ako prvý, sa dnes už nedozvieme," hovorí Tibor. Dlhé roky pracoval ako dobrovoľník so záchranármi, no zmeny zákonov a tiež medziľudské vzťahy ho nakoniec odradili. Napriek tomu dodnes nosí v batohu všetky potrebné inštrumenty.
„Počujem krik, neváham a bežím pomôcť. Mal by som ostať stáť a čakať, len preto, že už tam nepracujem?" pýta sa. Rodáka zo Spišskej Novej Vsi zlákali Tatry už v mladosti. Nakoniec po váhaní opustil svoje mesto a presťahoval sa do Štôly. Nechcelo sa mu denne dochádzať do Tatier štyridsať kilometrov. Je presvedčený o tom, že patrí k horám.
Medzitým, ako nám popisuje svoje peripetie so sťahovaním, driapeme sa vrcholom Gerlachovského kotla. Oproti nám trčí niekoľko štítov nesúcich mená drahokamov - Opál, Granát. Občas ich zdolajú horolezci, pre bežných turistov sú neprístupné. A Gerlach stále nevidno. Pred nami sa štverajú dve menšie skupinky turistov. Chvíľami ich dobiehame, ale potom musíme vždy čakať, kým od nás odídu, aby sme zachovali bezpečnú vzdialenosť. Kamenné steny Gerlachu totiž zvetrávajú a uvoľňujú sa z nich skaly. Aj z tohto dôvodu sa na výstup nepoužíva cesta Batizovskou próbou. Tá slúži len pre zostup. „Nezodpovední turisti chodia i tadiaľ, ale ohrozujú nielen seba, ale aj ostatných," hovorí Roman.
Zaplatená odvaha
Horským vodcom mnohí vyčítajú, že na Gerlachu iba zarábajú. Z najvyššieho štítu sa stal v posledných rokoch celkom výnosný biznis. Aj my premýšľame nad tým, či naozaj osem a pol hodinová túra za tie peniaze stojí. Na strane druhej sa vynára otázka bezpečnosti. Nájsť však pomer medzi zodpovednosťou a jej finančnou hodnotou je ťažké. A tak niektorí turisti naletia a svojich sprievodcov preplácajú. Ale nie je to tak dávno, čo pod strmým bralom v kosodrevine skončil asi stodvadsať kilový turista. Na vlastnú päsť zdolal Gerlach. Pri jeho zliezaní ho zlákal akoby vychodený chodník, ktorý viedol do rokliny, kde turista našiel smrť. Iba dobrý horský vodca tuší všetky nástrahy skrývajúce sa na ceste.
Kedysi na Gerlach viedol turistický chodník a na skalách trčia dodnes zvyšky kovových úchytiek na reťaze. „Občas sa hovorí v našich kruhoch o obnovení tohto chodníka, ale nikto nevie kedy. Myslím si, že sa to ani nestane. Nikto nemá o to príliš záujem," podotkne Tibor. Pritom v dvadsiatych rokoch minulého storočia uvažovali vtedajší astronómovia nielen o vybudovaní observatória a lanovky, ale aj meteorologickej stanice priamo na vrchole. Z plánov nakoniec zišlo.
V skalnom meste
Cez niekoľko skalných rebier a žľabov sa prebojujeme tesne pod vrchol Gerlachu. Zopár desiatok metrov pred nami stúpajú do pomyselného skalného mesta dvaja poľskí turisti navzájom sa istiac lanami. Tibor podotkne, že liezť touto strminou nie je také nebezpečné, ako sa zdá, ale človek sa nesmie dívať pod seba. „Ak by tam nebola tá nekonečná hĺbka, človek by nepociťoval žiadnu úzkosť. Šiel by ako po obyčajnom chodníku v meste," vysvetľuje.
Výstup sa vzápätí spomaľuje a nám sa zdá, že potrvá ešte hodnú chvíľu, kým sa pevne postavíme na najvyšší vrch Slovenska. Na naše prekvapenie o desať minút už precitáme pri železnom kríži. Fúka mierny vietor, teplomer ukazuje sedemnásť stupňom a my rukou vytvárame tieňovú clonu, aby sme oči chránili pred slnečnými lúčmi.
Pred nami sa náhle otvára celé mystérium Tatier. Na severe im dominuje Ždiarska Vidla s Havranom, vľavo zas kraľuje nad Liptovom Kriváň. Práve on sa v minulosti bil o prvenstvo s Gerlachovským a Lomnickým štítom.
Po pol hodine výhľadov a oddychu zliezame Batizovskou próbou strmým a strach naháňajúcim stometrovým zrázom. Zostup zabezpečujeme nielen lanami, ale pomáhajú nám aj kovové tyče zatlčené do skál.
Hľadači pokladov
Do spodných partií Batizovskej doliny ešte v osemnástom storočí húfne chodili hľadači pokladov. Prezlečení za podomových obchodníkov prespávali v tatranských obciach, aby vždy ráno vyrazili za úlovkom. Pri plese sa od nás Tibor s Romanom odpájajú. Vyplatíme im žiadanú sumu a nechávame sa unášať tatranským chodníkom. K jednému zo štítov sa blíži záchranársky vrtuľník.
