TRNAVA. Výstavba Kostola Božieho milosrdenstva na Prednádraží by sa mala rozbehnúť koncom septembra. Súčasné vedenie cirkvi sa priklonilo k pôvodnému návrhu, ktorý počíta s farským úradom i pastoračným centrom.
Retrospektíva
Päť rokov na to, ako v deväťdesiatomšiestom samospráva poskytla pozemok na výstavbu kostola, vznikol projekt architektov, Jozefa a Pavla Ďurkovcov a Ľuboša Vagalu. Liturgická komisia ho však neprijala a dala vypracovať nový, ktorý sa mal priblížiť kostolu v Jacovciach pri Topoľčanoch, rodisku Jána Sokola.
Ten však nové vedenie cirkvi zhodnotilo ako finančne neúnosný. „Veľkokapacitný kostol za viac ako 1,5 milióna eur (47 miliónov korún) presahuje naše finančné možnosti. Po porade s liturgickou komisiou i arcibiskupom, Róbertom Bezákom, sme sa rozhodli pre skromnejší projekt," hovorí trnavský dekan, Marcel Kubinec.
Plán výstavby: dva - tri roky
Ich predstavám vyhovoval práve pôvodný návrh, v ktorom pastoračné centrum a farský úrad tvoria súčasť kostola. Práve vznik pastoračného centra bola podľa Pavla Ďurka hlavná priorita obyvateľov Prednádražia.
Náklady sú vo fáze spresňovania, isté však je, že cirkev naň zatiaľ nemá dosť financií. „Pri kostoloch je však bežné, že sa začnú stavať skôr, ako sa získa plná suma," konštatuje Ďurko.
Časť výdavkov sa pokryje zo zbierok veriacich, ktoré prebiehajú už od roku 1996, zvyšok z odpredaja cirkevných pozemkov a z príspevkov dobročinných organizácií.
„V prípade, že všetko pôjde podľa plánov, kostol by mohol stáť do dvoch - troch rokov," odhaduje dekan.
Otvorená náruč
„V návrhu neplánujeme robiť výrazné zmeny," hovorí Ďurko. „Akurát sme na žiadosť pána dekana zväčšili pastoračné centrum."
Myšlienkovým ťažiskom projektu je otvorená náruč. Návrh ju rešpektuje tvarovo, avšak pretaviť by sa mala najmä do filozofie využívania priestorov viacúčelovo poňatého objektu.
„Kostolov je v Trnave mnoho, ale len zopár z nich ponúka ľuďom možnosti stretávania sa aj mimo omší. V súčasnosti je to pritom jeden z najosvedčenejších spôsobov, ako ľudí nenásilne pritiahnuť bližšie ku kresťanskému dianiu," hovorí Ľuboš Vagala.
Prvý po druhej svetovej vojne
Trinásty trnavský kostol čaká na svoj vznik už prakticky desaťročia. „Prednádražie sa začalo stavať koncom 60. rokov, nestihlo teda využiť obdobie takzvaného odmäku, kedy bola na Slovensku krátka jedinečná šanca na výstavbu kostolov," vysvetľuje Ľuboš Vagala.
Z trnavského okresu sa ju podarilo využiť iba v Zelenči.
Kostol na Prednádraží bude teda prvým sakrálnym objektom na území mesta, postaveným po druhej svetovej vojne a rozvíjajúcim myšlienky druhého vatikánskeho koncilu.
Širokou, ale i odbornou verejnosťou je veľká časť z týchto kostolov vnímaná kontroverzne.
„V bývalom východnom bloku bola prerušená kontinuita z hľadiska tvorby sakrálnych objektov," vysvetľuje Vagala. „Študenti architektúry sa o stavbe kostolov v škole nedozvedeli nič, čo - to sa dalo pochytiť len v zahraničí. Ak sa tam teda niekto dostal." Po prevrate sa podľa neho stavalo najmä intuitívne.
„Rýchly stavebný boom navyše spôsobil, že mnoho z nich bolo naprojektovaných zbytočne veľkých - za čo sa platí daň v podobe obrovských energetických výdajov."
Kostol Božieho milosrdenstva bude mať kapacitu do 300 miest.
