Prvý slovenský kozmonaut, Ivan Bella, navštívil minulý pondelok Trnavu. O tom, ako prežíval svoj vesmírny let nám prezradil
Čo je potrebné pre let do vesmíru pre kozmonauta?
Predovšetkým dobrý zdravotný stav, perfektná fyzická kondícia, psychická odolnosť voči stresu a samozrejme vzdelanie.
To znamená, že človek, ktorý spĺňa tieto kritéria môže letieť?
Doba sa zmenila. V minulosti to bolo obmedzené a kozmonautom sa stávali iba vojenský letci. Ale dnes letia do vesmíru aj lekári, technici či vedci.
Ako ste prežíval tie prípravy na let do vesmíru? Nemali ste obavy?
Spočiatku možno áno. Ale počas prípravy som si uvedomil, že všetko je zabezpečené, že sme perfektne pripravení. Obavy postupne vystriedalo nadšenie.
Chceli by ste letieť tam hore ešte raz?
Asi by som mal dilemu. Ak by sa jednalo len o absolvovanie náročnej prípravy, tak určite áno. Ale byť kozmonautom nie je len o tom, ako som zistil.
A o čom teda ešte?
Aj keď je tomu už desať rokov, záujem verejnosti neutícha. Aj naďalej som jediným Slovákom, čo absolvoval let do vesmíru. Keď sa kdekoľvek zjavím, vyvolávam obrovský rozruch. Aj pri bežných nákupoch v obchode. A to je obrovská záťaž.
Dá sa povedať, že ste stratili súkromie?
Áno aj. Ale popri svojich pracovných povinnostiach musím absolvovať mesačne množstvo stretnutí a besied, ako dnes. Môj život sa zmenil od základov. Od neznámeho letca s úzkym okruhom svojich známych som dostal až k verejne známej osobnosti.
Ak by teda bola možnosť letieť do vesmíru pre vás, prípadne niekoho iného...
Určite by som sa rád nechal vystriedať. Pomohol by som mu s prípravou, odovzdal všetky svoje skúsenosti a najmä predal mu štafetu všetkých týchto besied, rozhovorov s novinármi, aby som mohol opäť viesť normálny život.
Čo bolo pre vás náročnejšie? Let hore, alebo zostup dole?
Všetko má svoje špecifiká. Let do vesmíru je niečo nové. Adaptácia na úplne nové podmienky je náročná a dlhá. Naopak, pri zostupe na Zem je adaptácia kratšia, ale o to intenzívnejšia. Myslím, že cesta nahor bola pre mňa tou náročnejšou.
Po návrate na Zem vám nepripadalo všetko zrazu banálne?
Vôbec. Som realista a aj keď som bol vysoko nad povrchom, nohami som stál pevne na Zemi. Uvedomil som si totiž, že nevykonávam žiadne hrdinské činy, bral som to ako vojak, čo si plní svoju úlohu.
Aké najsilnejšie emotívne zážitky ste počas letu zažili?
Asi pred nastúpením do rakety, keď stúpate po schodoch a vidíte ako vám máva manželka, vidíte tých ľudí naokolo. Potom pri spájaní s orbitálnou stanicou Mir, keď sme sa zvítali s kozmonautmi, ktorí žili v izolácii. A samozrejme pri šťastnom návrate na Zem.
Považujete svoj výlet do kozmu za splnenie si vlastného sna?
Ani nie. Skôr za zavŕšenie určitej etapy svojho života. Ale život ide ďalej a predo mnou sú ďalšie sny a ciele, ktoré chcem dosiahnuť, respektíve, ktoré ma ťahajú dopredu.
Ako a kde najradšej relaxujete?
Doma počas domácich prác. Najradšej relaxujem pri varení a žehlení pre televízii. Vtedy si najviac oddýchnem.
Veríte v ufo, respektíve na mimozemské civilizácie?
Nie je to vylúčené. Vesmír je nekonečný. Keď mohol vzniknúť život na Zemi, prečo by nemohol vzniknúť aj v inej galaxii? Diskutabilné je iba to, na akom vývojovom stupni sa práve nachádza. Zatiaľ však nejestvujú žiadne overené dôkazy.
