TRNAVA. Pohlavne prenosná choroba, historikmi označovaná ako pliaga 19. storočia, takmer vymizla z európskeho kontinentu ešte v 50. rokoch minulého storočia. Súviselo to s rozšírením užívania penicilínu. V priebehu uplynulého desaťročia sa však syfilis neohlásene vrátil.
V Trnavskom kraji doposiaľ evidujú viac ako 450 prípadov
Podľa primárky kožného oddelenia a oddelenia pohlavných chorôb Fakultnej nemocnice v Trnave, Moniky Psotovej, na vzostupe syfilisu sa najviac podieľa uvoľnená morálka dnešnej doby. „Nechránený pohlavný styk, striedanie partnerov, drogy, migrácia ľudí, to všetko sú potenciálne zdroje nákazy," uviedla. Čísla sú alarmujúce, počet novo zistených prípadov z roka na rok rastie. „Pracujem tu približne jedenásť rokov, no za posledné tri roky evidujeme najväčší vzostup tohto ochorenia," potvrdila Psotová. Zatiaľ čo v roku 2006 evidovali 10 novo zistených prípadov s diagnózou syfilis, o rok neskôr ich bolo 22. Minulý rok ich počet prudko vzrástol. Alarmujúcich 91 nových prípadov. A počas prvých šiestich mesiacov tohto roka zaevidovali už 65 ľudí, ktorí sa nakazili. „Celkovo sledujeme približne 450 ľudí so syfilisom," informovala Psotová.
Primárka Psotová tvrdí, že čísla sú alarmujúce.
Pacienti musia spolupracovať, zákon to prikazuje
Problémy so spoluprácou s pacientmi podľa slov primárky nemajú. „Podľa zákona o zdravotnej starostlivosti každému pacientovi nakazenému pohlavnou chorobou vyplýva povinnosť sa liečiť. Nemôže podpísať negatívny reverz, že liečbu odmieta," potvrdila. Sem- tam dochádza k tomu, že pacient v prvom momente odmietne hospitalizáciu, pretože má strach. „Najčastejšie nám tvrdia, že majú veľa práce, dokonca, že sa musia starať o manžela či manželku. Vtedy im vysvetlíme, že buď budú spolupracovať, alebo ich necháme predviesť policajtmi," povedala. O takúto verejnú hanbu nikto nestojí, preto spolupracujú všetci. Po tom, ako pacienta hospitalizujú, preverujú mená všetkých jeho sexuálnych partnerov.
Pacient si môže vybrať, kde chce ležať
Trnavská fakultná nemocnica ako jediná v celom kraji umožňuje hospitalizáciu pacientov nakazených syfilisom. Po tom, ako sa v trenčianskej nemocnici zrušilo kožné oddelenie, preberá aj časť chorých z tohto kraja. Platí však pravidlo, že pacient, v rámci zachovania svojej anonymity, môže byť hospitalizovaný v ktorejkoľvek nemocnici na Slovensku, kde majú na to podmienky. „Pacienti sa obávajú, že ich niekto spozná. Na oddelení však platia prísne opatrenia. Pre trnavských pacientov prichádzajú do úvahy nemocnice v Bratislave, Nitre či Bojniciach, pretože sú najbližšie. Na naše oddelenie väčšinou chodia pacienti z Nitry a Bratislavy," potvrdila Psotová.
Sledujú ich do konca života
Každý, kto už raz dostal syfilis, bude pod drobnohľadom lekárov až do konca života. „Aj po preliečení pacienta jeho stav aj naďalej sledujeme prostredníctvom stanovených prehliadok. Až do konca života," povedala. Ak odmietne spoluprácu, po troch písomných predvolaniach si pre potenciálneho šíriteľa nákazy prídu príslušníci polície.
Nakaziť sa dá najmä pohlavným stykom
Primárka vyvrátila akékoľvek dohady, že nakaziť sa dá aj slinami, dotykom či na verejných toaletách. „To by ste tam museli sexovať," skonštatovala. Deväťdesiat percent prípadov sa nakazí práve pohlavným stykom. Zvyšných desať tvoria nakazené matky, ktoré prenesú ochorenie na svoj plod, ďalej narkomani, ktorí použijú infikovanú striekačku či akýkoľvek kontakt s krvou nakazeného. Príčinou syfilisu môže byť aj orálny sex. „Ak príde k poraneniu počas tohto aktu, je to možné," spresnila. V súčasnosti evidujú pacientov takmer zo všetkých sociálnych vrstiev. Mladých, starých, majetných či nemajetných. Častokrát ide o hlúpu zhodu náhod.
Väčšina legálnych erotických salónov na Slovensku je monitorovaná. „Zariadenia prevádzkujúce eroticko - masážne služby patria medzi potenciálne zdroje z epidemiologického hľadiska a je potrebné, aby pracovníci spĺňali odbornú a zdravotnú spôsobilosť. Odborná sa preukazuje osvedčením. Zdravotná spôsobilosť sa preukazuje zdravotným preukazom, ktorý vydáva lekár pre konkrétny druh práce," potvrdil Tomáš Hauko z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trnave. Ako však dodal, štátny zdravotný dozor sa podľa zákona smie vykonávať len v takýchto prevádzkach. Na prostitútky, „pracujúce pri cestách", sa zákon nevzťahuje. Pomôcť by podľa Psotovej v takýchto prípadoch mala polícia. „Polícia operatívnym spôsobom monitoruje a má zmapovanú činnosť žien ponúkajúcich sexuálne služby. Prostitúcia ako taká však v zmysle zákona nie je trestná, ale spravidla viaže na seba inú protiprávnu činnosť, ktorou sa už následne v plnej miere zaoberáme, " uzavrel Ľuboš Homola z oddelenia komunikácie a prevencie KRPZ v Trnave.