SMOLENICE. Obavy zo znečistenia životného prostredia a následky, ktoré ponesú aj ďalšie generácie. Aj to sú argumenty, ktorými sa obyvatelia Smoleníc, Bíňoviec, Trstína a Bukovej snažia presvedčiť predstaviteľov spoločnosti Chemolak, aby upustila od svojho zámeru vybudovať vo svojom areáli spaľovňu nebezpečných odpadov.
Protest ľudí
Keď sa Smoleničania začiatkom tohto roku dozvedeli, že v blízkosti obce má vzniknúť spaľovňa, spísali petíciu, ku ktorej sa prihlásilo viac ako 2300 ľudí. Ani to však nezavážilo a spoločnosť Chemolak, a.s. naďalej trvá na svojom zámere.
„Sme zásadne proti tomu, nesúhlasíme s tým," zdôrazňuje starosta Smoleníc Pavol Zárecký. Ten je zároveň aj zástupcom ostatných dotknutých obcí.
V Smoleniciach okamžite vznikla občianska iniciatíva Smolenice bez spaľovne. Jej predseda Vladimír Polák preskúmal a prepočítal údaje v správe o zámere vybudovania spaľovne a označil ich za zavádzajúce, zmanipulované a sfalšované.
„Fakty o odbere energií sú upravované, tak aby vyhovovali normám. Mám pocit, že niektoré časti správy sú len odkopírované. Ak by sa dodržali všetky hodnote, ktoré uvádzajú, mali by sme tu perpetum mobile," hovorí. Upozorňuje, že správa je plná chýb a nepravdivých tvrdení. „Neobsahuje ani vecné špecifikácie odpadu, to sa potom ani nemáme o čom baviť!"
Únosné mlieko
Ľudia sa obávajú, že spaľovňa im vezme štatút perly Malých Karpát. Smolenice sa totiž nachádzajú na hranici chránenej krajinnej oblasti aj vtáčieho územia. V blízkosti obce sú priehrady a archeologické nálezisko Molpír. Strach v obyvateľoch vyvoláva aj nebezpečenstvo zamorenia pôdy.
V miestnej farme chovajú viac ako tisíc kráv s dennou produkciou mlieka 10 tisíc litrov. Spoločnosť však tvrdí, že splodiny zo spaľovne a kontaminácia ovzdušia budú únosné. „Kto z nás by chcel piť únosné mlieko?," pýta sa starosta.
Znečistenie sa podľa vyjadrení ľudí dotkne i pestovania obilnín a kukurice na poliach v blízkosti Chemolaku. Z tejto smolenickej kukurice sa vyrába detská výživa. „Vy by ste to dali svojmu dieťaťu jesť?" ozývajú sa hlasy ľudí. Matka štyroch detí vyčíta spoločnosti bezohľadnosť. „Urobte niečo, aby sme sa tu cítili dobre!"
Spaľovňa má byť podľa Eko Plusu pre región prínosom
Vladimír Polák hovorí, že spaľovna prinesie regiónu len samé negatíva, a preto nevidí žiadnu opodstatnenosť jej výstavby. Chemolak chcel ľudí presvedčiť o správnosti svojho zámeru a pripravil v posledný júlový deň exkurziu pre obyvateľov dotknutých obcí do Viedne.
Prezrieť si mohli priestory spaľovne, nie však nebezpečného, ale komunálneho odpadu. Riaditeľ Eko Plusu Martin Kovačič, spoločnosti, ktorá vypracovala posúdenie vplyvov na životné prostredie, priznáva, že to bola chyba. Ľuďom ponúkol premietnutie videozáznamu z podobnej spaľovne akú plánuje postaviť Chemolak. Tí však jeho reakciu označili za výhovorky.
Martin Kovačič tvrdí, že spaľovňa bude prínosom nielen pre Chemolak, ale aj celý región. Ľudia žijúci v tesnej blízkosti fabriky sa však odvolávajú na minulosť. V areáli totiž už kedysi fungovala jedna spaľovňa. „Nedalo sa tam žiť," rozhorčuje sa obyvateľ, ktorý žije na Železničnej ulici od roku 1948.
„Chápem, že skúsenosti z minulosti vyvolávajú nevôľu voči novým projektom, ale to nemôže byť motívom argumentácie," vysvetľuje Kovačič. Ocenil aktivitu ľudí, no zdôraznil, že s ich názormi nemôže súhlasiť.
Člen dozornej rady spoločnosti Chemolak Róbert Bachratý obhajuje spaľovňu s tým, že dnes je to najefektívnejší spôsob likvidácie odpadu. Teplo vznikajúce spaľovaním vedia využiť pre vykurovanie či výrobu elektrickej energie.
„Letáky, ktoré sa rozdávajú v obciach nás osočujú z porušovania zákonov. My nemáme záujem poškodzovať životné prostredie. Chemolak patrí k regiónu, živí množstvo ľudí," upozorňuje. O tom, že by fabrika v budúcnosti odvážala odpad do spaľovne v Šali alebo na inú skládku nechce počuť. Vybudovanie skládky považuje spoločnosť za krok späť.
„Bude sa nám dobre dýchať."
Spaľovňa nebezpečných odpadov môže ročne spáliť až 3500 ton produktov. Za hodinu je to približne 550 kilogramov. Chemolak sa pred ľuďmi zaručil, že nepôjde o žiadne výbušné, prchavé a reaktívne látky. Spaliny vypustia do ovzdušia cez 25 metrov vysoký komín s filtrami a automatickým kontrolným systémom s nepretržitou funkciou. Vedľa neho postavia aj bezpečnostný komín, ktorý sa spustí v prípade poruchy alebo výpadku elektrickej energie.
„Je to v súčasnosti najlepšia technológia, ktorá je vo svete dostupná," hovorí Bachratý. Znečistenie sa najviac dotkne obce Trstín, ale podľa správy spĺňa normy a nepredstavuje pre ľudí riziko. Zástupcovia Chemolaku vylučujú negatívny vplyv splodín na krajinu. Spaľovňa by podľa nich nemala vôbec zasiahnuť do rozvoja turizmu v regióne. Ľudia ironicky poznamenávajú, že sa im bude dobre dýchať.
Koniec turizmu?
To, že zámer Chemolaku ovplyvní turizmus dokladuje Jozef Kozoň. Ten je autorom Trnavskej náučnej cyklotrasy, ktorá povedie aj cez kataster Smoleníc. Práve Chemolak mu nedal zelenú v prípade chodníka, ktorý mal ísť vedľa jeho areálu.
„Dostal som zamietavé stanovisko s tým, že majú iný podnikateľský zámer," vysvetľuje. Projektom cyklotrasy sa zaoberá niekoľko rokov, získal už aj stavebné povolenia. „Nedovolím, aby sa zničil len preto, že spaľovňa je lepší biznis ako výroba farieb," konštatuje.
Starosta Zárecký zdôrazňuje, že obce sa nepredajú. Ak by Chemolak chcel začať so stavbou spaľovne, musela by ju obec zahrnúť do svojho územného plánu. Použiť chcú všetky možné cesty, ako zabrániť výstavbe spaľovne. Smoleničania sú presvedčení o tom, že by zabila celý región.
