TRNAVA. Jeho zriaďovacia listina bola podpísaná ešte 1. júla toho roku. DPDM však nebolo prvým v tomto meste.
Mesto Trnava má dlhú a bohatú divadelnú tradíciu. Už na začiatku 17. storočia bolo jedným z najvýznamnejších centier jezuitského divadla v Uhorsku. Divadelnú budovu, v ktorej sa dodnes hráva, dalo ešte pred 170 rokmi postaviť samotné mesto. Na jej priečelí je dodnes latinský nápis: Isthanc aedem Thaliae po suit senatus ac popolus Tirnaviensis (Tento dom tálie postavil senát a obyvateľstvo Trnavy). Je to najstaršia funkčná budova divadla na Slovensku. Budova prešla viacerými vnútornými i vonkajšími rekonštrukciami, ktoré výrazne zmenili jej podobu. Najrozsiahlejšia bola v rokoch 1950 1960. Po rekonštrukcii sa do nej v roku 1960 nasťahovalo profesionálne Krajové divadlo Trnava, ktoré v nej pôsobilo do roku 1965.
V roku 1974 tu bolo zriadené profesionálne činoherné zájazdové Divadlo pre deti a mládež, ktoré sa malo špecializovať na tvorbu pre detského diváka. K jeho zakladajúcim členom patrí Blahoslav Uhlár, ktorý režíroval aj hru Prekroč svoj tieň. Súbor divadla vtedy vytvoril jeden ročník absolventov VŠMU, doplnený o niekoľko príslušníkov staršej generácie. V prvých sezónach sa v inscenačnej tvorbe prejavovali dve tendencie. Prvá, ktorú tvorili réžie Ladislava Farkaša, vychádzala z tradičného poňatia divadla pre deti (Kamenný kvietok 1974, Snehová kráľovná 1975, Aladinova čarovná lampa 1976 Budzogáň, zbojnícky kapitán 1976...) Druhá, ktorú tvorili réžie Blaha Uhlára a niektorých hosťujúcich režisérov, rozvíjala neiluzívnymi prostriedkami mladého diváka, jeho hravosť a aktívnu účasť na predstavení (Nevedko v Slnečnom meste 1975, Scapinove šibalstvá 1975). V roku 1977 prišla do divadla ďalšia skupina absolventov VŠMU s režisérom Jurajom Nvotom. So súborom naštudoval Nvota celý rad inscenácií pre mládež (Tom Sawyer 1977, Charlie 1979, Traja mušketieri 1980...)
V prvých rokoch existencie divadla patrili k protagonistom divadla Marián Zednikovič a Zuzana Kronerová, neskôr Štefan a Iveta Kožkovci, Anna Šišková, Peter Šimun a Vladimír Hajdu. V 90. rokoch tu pôsobili Katarína Brychtová, Dagmar Sanitrová, Peter Kočiš a ďalší. S divadlom je nerozlučne spätý aj Jaroslav Filip.
V roku 1990 sa divadlo premenovalo na Trnavské divadlo a od 1. januára 2002 ho poznáme pod názvom Divadlo Jána Palárika v Trnave.
V roku 2007 vyšla o ňom reprezentatívna publikácia Divadlo v Trnave autorky teatrologičky Dagmar Podmakovej.
Súbor divadla sa okrem vystupovania na vlastnej scéne zúčastňuje napríklad na Zámockých hrách zvolenských. Na jeho pôde sa konajú viaceré podujatia, ako je divadelný festival Gavranfest (vznikol spontánne v roku 2003), Divadelné inšpiratívne predstavenia (DIV) alebo medzinárodná spevácka súťaž Mikuláša Schneidera Trnavského. zdroj: Divadelný ústav, Encyklopédia dramatických umení Slovenska, www.slovakia.culturalprofiles.net, www.trnava-vuc.sk, www. www.djp.sk
