Vrátili ste sa z Anglicka. Aký bol účel cesty?
Momentálne využívam svoj voľný čas. Sledujem zápasy rôznych líg. Obišiel som Poľsko, Česko, Rakúsko. Samozrejme som nevynechal slovenskú ligu. Teraz sa naskytla možnosť ísť do Anglicka. Bol som na tretej lige, kde som videl Leeds United a na ďalší deň som sledoval Birmingham s Portsmouthom. Snažím sa rozširovať svoje poznatky aj takýmto spôsobom.
A čo nižšie slovenské ligy?
Bol som sa pozrieť na stretnutí Košolná - Modranka. Pozorujem širokú futbalovú škálu. Od najvyššej anglickej súťaže až po okresné ligy na Slovensku.
Aký dojem na vás zanechal okresný zápas?
Milo ma prekvapil. Modranka pekne kombinovala. Vrátil som sa do starých čias, keď som začínal ako tréner v Zelenči. Snažili sme sa o niečo podobné. Ihrisko bolo perfektne pripravené. Aj dedinský futbal dokáže nadchnúť.
Ako si spomínate na svoje trénerské začiatky?
V Spartaku som začínal ako šéftréner mládeže. Prvé dva roky som trénoval v ligovom doraste. Postúpili sme z druhej ligy do prvej. Odvtedy je ligový dorast stále v lige. Mal som tam výborné mužstvo. Skoro 12 chlapcov z toho kádra hralo ligu. Z mnohých spomeniem Gabriela, Praja, Gloneka, Klinovského...
Potom ste prešli do áčka, kde ste boli asistentom.
Robil som asistenta Javorkovi v osemdesiatych rokoch. Následne som sa ešte raz vrátil do Trnavy, keď som asistoval Lacovi Kunovi a Tóni Báčimu Malatinskému.
Trénovali ste viacero mužstiev. Na ktoré pôsobisko máte najkrajšie spomienky?
Na všetky mužstvá len v dobrom. Doteraz sledujem všetky bývalé kluby a získavam o nich informácie. Snažím sa mať tieto kluby v určitom merítku. Jasné, že si spomínam len na všetko dobré a na úspechy, ktoré sa dosiahli.
Čo hráči, ktorých ste v minulosti viedli?
Hlavne sledujem hráčov, ktorí začali hrať pod mojim vedením ligu. Dostali šancu ako mladí hráči. Snažil som sa o to v každom mužstve, ktoré som trénoval a nechýbal som na dorasteneckých zápasoch. Pokiaľ bol hráč, ktorý ma upútal, tak som sa snažil, aby hrali v áčku. Z tých známejších spomeniem Mintála, či Janočka.
Kde boli najlepšie podmienky na trénovanie?
Na poslednej zastávke v Žiline a potom v zahraničí. Od nich to bolo lepšie už len v Grodzisku. V Poľsku to bola absolútna špička.
Spomenuli ste poľský Grodzisk, s ktorým ste dosiahli azda vaše najväčšie trénerské úspechy na klubovej úrovni.
Podarilo sa mi tam spraviť dobré výsledky. Spomínam si na to veľmi rád a mrzí ma, že klub zanikol. Majiteľ predal klub do Polonie Varšava a boli to veľmi pekné časy. Mužstvo získalo výborné úspechy. Ja som bol vyhlásený za najlepšieho trénera poľskej ligy. Myslím si, že som v Poľsku dobre reprezentoval Slovensko.
V Poľsku ste trénovali aj nováčika Ruch Chorzów. Asi tam boli odlišné podmienky v porovnaní s Grodziskom.
Áno, boli to odlišné podmienky. Avšak Chorzow je z historického hľadiska silný klub. Ani počas môjho pôsobenia, ani teraz tam nie sú financie, a preto to je cítiť aj vo výsledkoch. Myslím si však, že sa to tam hráčsky solídne uložilo a zostavu, ktorú som tam budoval je vidno na ihrisku aj teraz.
Nemyslíte si, že podpisom zmluvy s Chorzówom ste šli v Poľsku do určitého rizika, že si pošramotíte povesť úspešného trénera?
Trénerská cesta je ako cesta okolo nejakej priepasti, ktorú musíte prejsť, keď sa chcete dostať domov. Riziko sa schováva stále. Trénerstvo je mnohokrát o riziku o jednom kope. Pripomeniem Žilinu. Vedenie mi vyčítalo, že hrám na dlhú loptu a budujem obranu. Dnes sa chvália, že majú jednu z najlepších defenzív v Európe a gól so Splitom, ktorý ich posunul ďalej, dali po nacvičenej akcii, ktorú som s nimi robil. Dlhá lopta na Oravca, sklepnutie Lietavovi a gól. Toto mi vyčítali, ale ich to posunulo ďalej.
Teraz ste na voľnej nohe. Dostali ste nejaké ponuky?
Ozývajú sa mi rôzni manažéri. Nejaké ponuky som mal. Nikdy nie je v hľadáčiku klubov len jeden tréner. Kluby sa rozhodujú samé. Ozvali sa z Poľska aj Česka, ale vždy sa rozhodli pre iného trénera a ja to rešpektujem.
Vaša dcéra je na čele športu v bulvárnom periodiku. Aký je váš vzťah k médiám?
Snažím sa mať s nimi dobrý vzťah a vychádzať s nimi. Som si vedomý, že pracujú pre našich fanúšikov a ľudia dokážu informáciu dostať len cez médiá. Myslím si, že trochu nám padli médiá na Slovensku. Robí ich veľa mladých ľudí, ktorí nehrali futbal na vyššej úrovni. Všetko sa tlačí do bulváru. Viem, že to predáva, pretože dcéra mi vysvetlila všetky okolnosti okolo toho. Je to o biznise, ale niektoré noviny, ktoré nejdú smerom bulváru by mohli byť odbornejšie.
Ako ste to vnímali v minulosti?
Voľakedy to bývalo odbornejšie. Boli konfrontácie odborník - novinár, odborník- fanúšik. Toto mi tu teraz chýba v slovenských médiách.
Ako by ste porovnali poľské a slovenské médiá?
Poliaci sú omnoho tvrdší. Musím povedať, že ako dokážu zarezať, tak dokážu aj oceniť robotu. V tomto vidím najväčší rozdiel. Poľskí novinári viac žijú futbalom. Nezažil som tréning, kde by chýbal nejaký žurnalista. Cez zápas sa dokonca jedna z kamier venuje len trénerom. Robia analýzy pred ligou. Prenos je v piatok, sobotu aj nedeľu. V sobotu, nedeľu a pondelok majú relácie zamerané na hodnotenia. Do stredy vidia ľudia v televízii všetky zápasy. Tréneri sú tam teda pod enormným tlakom médií. Dokážu to aj predať tým divákom a hneď sú proti vám aj diváci. Mnoho ľudí verí tomu, čo je v novinách a ťažko sa to vyvracia.
Pri dobrých výsledkoch s Grodziskom ste teda s chuťou otvárali noviny.
Ani moc nie. Keď sme boli na druhej pozícii, tak chceli, aby sme boli na prvom mieste. Keď sme boli v semifinále pohára, tak už tlačili, aby sme na ďalší rok boli vo finále. Postúpili sme cez Herthu Berlín a Manchester City a už chceli postup aj cez Bordeaux. Nepostúpili sme a už písali, že Radolský to pokašľal a podobne.
Prejdime k vášmu rodisku. Trnave. Ktoré miesto tu máte najradšej?
Samozrejme, staré mesto. Narodil som sa za poštou na Hornopotočnej ulici. Moja manželka sa tiež narodila v Trnave, deti aj vnúčatá sa nám tu narodili. Ľúbim toto mesto. Keď prídem domov, tak sa tu prejdem a moje cesty smerujú do starého mesta a na štadión.
Na tréningoch vás je vidieť pomerne často.
Chodím sa tam pozrieť. Osem rokov som bol mimo Trnavy, ale ak som bol doma, tak vždy moje kroky viedli na štadión. Týmto by som sa chcel trénerom aj ospravedlniť, ale ja som sa tam objavil, pretože na štadión v Trnave chodím rád.
V posledných týždňoch sa však vaše meno spomínalo s pôsobením v Spartaku.
Vážim si pána Peczeho, držím mu palce. On je teraz trénerom. Ale k tej otázke musím aj povedať, že pre mňa by bola česť keby som mohol trénovať Trnavu. Ako pre Trnavčana, ktorý Spartaku drží neustále palce.
Bolo by to možno pekné zavŕšenie trénerskej kariéry.
Uvedomujem si, že koniec kariéry sa blíži. Na druhej strane, kto sleduje dnešný trend, tak aj na poslednom európskom šampionáte boli tréneri cez 60 rokov a ja ich ešte nemám. Blížim sa rýchlo k tomu číslu, ale stále mám chuť trénovať. Viem, čo to je byť mladým trénerom, pretože som bol dlho najmladším trénerom vo federálnej, či slovenskej lige.
Minulý týždeň ste boli v Hurbanove. Pozvali vás tam na pivné slávnosti ako bývalého trénera.
Stretol som sa s vtedajším direktorom. Prišli chlapci, ktorých som trénoval. Zaspomínali sme si a podebatovali. Na Hurbanovo spomínam miestami až dvojnásobne. Boli to krásne dva roky v dobrých podmienkach a s dobrou partiou. Nebol medzi nami veľký vekový rozdiel. Boli to moji rovesníci a odviedli sme tam kus dobrej roboty.
Úspešné obdobie ste mali aj pri reprezentácii. S dvadsaťjednotkou ste postúpili na olympiádu.
Odvtedy to je už veľa rokov. Spomínam si na to v dobrom. Bola to partia, ktorá futbalu veľa obetovala. Hráči sa presadili aj v zahraničí. Mintál, Greško, Németh, Lérant a ďalší. Mohol by som pokračovať meno za menom. Chlapci sa v zahraničí proste nestratili.
Na Olympijských hrách v Sydney vám chýbali najlepší hráči.
Možno chcel niekto ublížiť Radolskému, ale ublížil slovenskému futbalu. Kto o tom rozhodol, nech si po svojom spytuje svedomie. Keby sme boli kompletní, tak by sme zo skupiny určite postúpili.
S manželkou ste vychovali dve dcéry. Máte vnúčatá. Venujú sa športu, ale futbal trochu obchádzajú. Vyrastie futbalista z najmladšieho vnuka?
Starší má 11 rokov. Je to zanietený športovec, ale hrá hokej a basketbal. Vnučky hrajú hádzanú. Jedna už hrala aj ligu za ŠKP Bratislava. Z najmenšieho, sedemmesačného, uvidíme či bude futbalista. Jeho životná púť sa ešte len začala, ale keď ho postavím na nohy, tak si kopne do lopty. Niečo by z neho mohla byť.
Obe dcéry vám robia radosť.
Vďačím za to hlavne manželke. Bol som veľakrát odcestovanVychovali sme ich, aby boli sebestačné. Majú vysoké školy, rodiny. Staršia dobre postúpila v kariére. Mladšia sa venuje prekladom a trošku je od športu.
