via vysvetliť nevedia.
TRNAVA/DECHTICE. Ohromujúce výsledky priniesol geofyzikálny výskum v lokalite Kostola a Kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej. Tím medzinárodných vedcov pomocou moderných metód pomohol našim archeológom odkryť ďalšiu históriu tejto lokality.
„Mali sme k dispozícii niekoľko prístrojov a metód, ktorými sme preskúmali vytipované miesta a potvrdili sme si objavy. Naše poznanie Katarínky posunuli vpred," vysvetľuje Peter Herceg z občianskeho združenia Katarínka, ktoré sa stará o jej záchranu už pätnásť rokov.
Našli dve nové kaplnky v okolí františkánskeho kláštora, o ktorých doteraz nevedeli, kde stáli. Odhalili aj veľkú budovu dlhú až 50 metrov, ktorá pravdepodobne slúžila na hospodársky účel.
Zamerali tiež múry bočných kostolných kaplniek a stopy po zaniknutých stenách kláštora. Nové zistenia potvrdili, že kláštor mal viacero stavebných fáz.
Geofyzika odhalila aj prázdne miesta
Archeologička Ivana Kvetanová hovorí, že geofyzika by mohla aspoň čiastočne nahradiť ich prácu v teréne.
„Nemusíme robiť deštruktívne výkopy či overovacie sondy. Ale ak chceme správne vysvetliť funkciu a čas využívania objavených objektov nachádzajúcich sa pod zemou, musíme urobiť bežný archeologický výskum," objasňuje.
Na základe nálezov totiž dokážu určiť okolnosti vzniku a zániku stavieb. Geofyzika a jej metódy im však šetria čas. Týmto výskumom vylúčili prázdne miesta a naopak, zistili, kde sa nachádzajú budovy a múry.
„V blízkosti kláštora stáli v minulosti barokové kaplnky. Dobové pramene uvádzajú, že ich bolo šesť alebo deväť. Sú v tom stále isté nejasnosti," dopĺňa Ivana Kvetanová.
„Pre nás je najdôležitejším zistením, že rozsah pôvodného areálu je oveľa väčší, ako sme si doteraz mysleli," objasňuje.
Kláštor mal aj hospic pre pútnikov
Súčasťou areálu, okrem kláštora a kostola, boli hospodárske budovy, hospic pre pútnikov, rybníky, záhrady, sady a výrobné dielne. Práve dnes neexistujúci rybník aj záhradu zachytávajú staré vojenské mapy.
„V súčasnosti si ťažko uvedomíme význam tohto miesta. Práve vďaka geofyzike vieme, kam upriamiť ďalší výskum," potvrdzuje Ivana Kvetanová.
Katarínka bola pútnickým miestom v 17. a 18. storočí, kedy kláštor prežíval najhonosnejšie obdobie. Zaznamenal to aj farár a národovec, Juraj Fándly, pôsobiaci v tom čase na fare v Naháči. Tomu vraj pod oknami prúdili davy pútnikov smerujúcich do Kláštora sv. Kataríny.
Našli múry gotickej kaplnky
Asi dvesto rokov pred založením kláštora stála v týchto miestach gotická kaplnka a v jej okolí sa pochovávalo.
„Bola pomerne veľká, murovaná a zaklenutá. Našli sme pri nej hroby, ktoré svedčia o pochovávaní príslušníkov vyšších vrstiev," vysvetľuje Peter Herceg. Podľa neho ide o dosť nezvyčajný spôsob, pretože ľudia sa nenechávali pochovávať na odľahlých miestach v lese na skale.
Možno to svedčí o magickosti tejto lokality. Archeológovia však nevylučujú, že tu v dávnej minulosti existovala menšia osada.
Niektoré záznamy o kláštore už neexistujú
Väčšinu z nových objavených objektov geofyzikálnymi metódami a prístrojmi poznali už z historických písomných dokladov. Časť z nich však už neexistuje, pričom v niektorých mohli byť i zápisy k stavebnej činnosti v kláštore.
Výskum potvrdil aj to, že pod kostolom sa nachádzajú krypty. „Na ich zameranie sme použili 3D georadar. Tie sme identifikovali už pred jedenástimi rokmi meraním zemského tiažového zrýchlenia," uvádza Roman Pašteka z Katedry aplikovanej a enviromentálnej geofyziky UK Bratislava.
Krypty sú zavalené sutinou zo zrúteného kostola. „Okrem toho ich niekoľkokrát vylúpili vykrádači hrobiek krátko po zatvorení sa kláštora," konštatuje Peter Herceg.
Geofyzikálne merania na Katarínke sa uskutočnili koncom júla, v rámci letnej školy použitia geofyzikálnych metód v archeológii. Spoločne sa na ňom zúčastňujú študenti archeológie a geofyziky z Turecka, Nemecka a Slovenska.
