ŠÚROVCE. Prvé, čo Štefana Králika ako chlapca zaujalo, keď zbadal ručnú hasičskú striekačku, boli statní chlapi oblečení v nádherných uniformách. Spoločne s kamarátmi sledoval každú nedeľu ich cvičenia pri obecnej hasičskej zbrojnici.
„Uniforma bolo to, čo rozhodlo, že som sa k nim pridal. Išla z nej taká honosnosť," spomína deväťdesiatročný Šúrovčan. Pri hasičoch vydržal nepretržite šesťdesiatdva rokov. Samozrejme, ako dobrovoľník. Nastúpil k nim už v roku 1947.
„Bývali vtedy v obci a jej okolí aj dva požiare každý týždeň. Horeli stodoly a seno. Domy mali ešte šindle alebo slamené strechy, oheň sa rýchlo rozšíril," vysvetľuje.
Hasiči boli najmä v letných mesiacoch neustále v strehu. Vždy jeden z nich, ktorý vlastnil kone, mal dvojtýždňovú službu. Ak vypukol požiar, musel bežať do zbrojnice a priviezť k ohňu striekačku.
„Bola ručná, pumpovala sa ňou voda. Hasičské auto sme dostali až v päťdesiatych rokoch," dopĺňa. Signál o hroziacom nebezpečenstve dávali nielen malým kostolným zvonom, ale aj hasičskou trúbkou. Zvukom „horí" ňou zvolával hasičov zástupca veliteľa Móric Schlesinger. Mal židovský pôvod a povolaním bol mäsiar, ale hasiči hovoria, že v ich remesle sa rozdiely medzi ľuďmi nikdy nerobili.
„Nezáležalo na tom, či je niekto katolík, žid, evanjelik. Ani na politickú príslušnosť sme nehľadeli. Dokonca Schlesinger pri procesiách chodieval do nášho kostola bez akýchkoľvek problémov," objasňuje. Cez vojnu ho však Nemci odvliekli do koncentračného tábora v Seredi, kde ho popravili.
Štefan Králik bol až do roku 1973 správcom hasičskej zbrojnice a u neho boli uložené aj kľúče od jej dverí. Vždy, keď horelo, musel ísť odomknúť garáž. Pôvodná budova bola len akási drevená stodola pozbíjaná z dosák. Stála v miestach dnešných potravín. Neskôr ju zbúrali a postavili novú tam, kde je dnes pošta. Až v roku 1957 sa hasiči presťahovali do súčasných priestorov.
Štefan Králik sa neskôr sa stal revízorom a mal dozor nad celým obecným hasičským zborom.
„Až do roku 1986 nás kontroloval. Držal nad nami ochrannú ruku, aby sme robili to, čo bolo treba. My dnes takto vychovávame našich mladých hasičov," vysvetľuje predseda obecnej zbrojnice Stanislav Fraňo.
Za svojho nasledovníka považujú pätnásťročného Mateja Líšku. Ten dokonca začal študovať na požiarnej škole. „Myslím, že to bude on, kto po nás prevezme žezlo. Jeho záujem o túto prácu je obrovský," upozorňuje Fraňo.
Obecní hasiči sa okrem súťaží zúčastňujú aj na záchranách pri živelných pohromách. Vedia, že sú rovnako dôležití ako profesionáli.
„V Trsticiach pri záplavách sme boli pomáhať šestnásti. V nedeľu o pol dvanástej som vyhlásil poplach a šlo sa," spomína Fraňo. Za svoje služby a pohotovosť už dostali množstvo ocenení. Časť z nich visí v zbrojnici. Tam za sklenými skrinkami uchovávajú aj dva hasičské prápory.
„Pôvodný z roku 1926 nepoužívame, pretože sa k nám už pridali obecní hasiči z Varovho Šúra a Valtov Šúra," vysvetľuje Fraňo. Medzi svojimi pokladmi majú aj pôvodné účtovné knihy, zápisnice, pečať i hasičské prilby. V sobotu 15. augusta ocenia vernostnou medailou aj Štefana Králika.
