Vojnový hrdina komunistom prekážal

Iný kraj, iný mrav. Iná doba, iné priority. Život pilota a mechanika z obdobia 2. svetovej vojny, Jána Barcaja z Bolerázu, je príbehom muža, ktorý neváhal riskovať všetko, aby ho nakoniec zničili tí, s ktorými ťahal za jeden povraz.

Ján Barcaj(hore bez) so svojimi spolubojovníkmi.Ján Barcaj(hore bez) so svojimi spolubojovníkmi. (Zdroj: RODINNÝ ARCHÍV)

Rob vždy tak, aby si sa k tej istej veci nemusel dvakrát vracať. Túto myšlienku vštepoval celý život Ján Barcaj svojmu synovi. Ten ju odovzdával zasa ďalej, svojmu synovi.

Posledný žijúci potomok, si na otca spomína len v dobrom. „Bol veľmi prísny, ale vždy spravodlivý," potvrdil. Pamätá si ho len do svojich štrnástich rokov, pretože posledné dva roky života zmenili otca na nepoznanie. Fyzický a psychický teror zo strany vtedajšej Štátnej bezpečnosti nepoznali hraníc.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po vojne, presnejšie po Víťaznom februári 1948, sa totiž Ján, účastník zahraničného odboja vo Veľkej Británii, člen kráľovského letectva, stal pre komunistov nepohodlným. Väznili ho a týrali, až nakoniec skončil v liečebni pre psychicky chorých v Pezinku.

SkryťVypnúť reklamu

Ján Barcaj pochádzal z Bolerázu, kde sa aj narodil v roku 1900 ako najmladší z piatich súrodencov. Po ľudovej škole sa vyučil za strojníka a v roku 1921 nastúpil na vojenskú službu, pričom bol prevelený do Ústrednej školy pre vzduchoplavectvo v Chebe. Práve tu absolvoval výcvik leteckého mechanika. Vtedy ešte netušil, kam ho nevyspytateľné cesty zavedú.

Nenávidel gardistov, preto musel utiecť

Rozbitie Československa a Mníchovský diktát vrhli Slovensko do skupiny satelitných štátov tretej ríše. Represie, zatýkania a prejavy oddanosti nemeckému vodcovi, to všetko sprevádzalo obdobie na začiatku vojny. A stúpenci Hlinkovej gardy dozerali na hladký priebeh týchto opatrení. Autoritatívny tvrdý systém, kde jediným právom bola konformita. Nič z toho nebolo po vôli Jánovi Barcajovi, ktorý sa nebál prejaviť vlastný názor.

SkryťVypnúť reklamu

Miestny učiteľ- gardista zbil jeho syna

Situácia sa začala vyhrocovať krátko po tom, keď raz jeden z jeho synov prišiel celý zakrvavený zo školy. Dostal bitku od učiteľa, horlivého stúpenca Hlinkových gárd. Otec sa najskôr vybral do školy, zistiť, čo sa stalo. O to väčšie bolo jeho prekvapenie, keď sa dozvedel, že nešlo o tak závažnú vec, adekvátnu bitke, ktorú malý Janko dostal. S odpoveďou pre učiteľa dlho neváhal. Zmlátil ho. Na pomoc učiteľovi pribehol aj oblastný veliteľ Hlinkovej gardy. Aj ten dostal. Bolo zrejmé, že trest za to, čo si v tej dobe dovolil, ho neminie.

Rozhodol sa utiecť na západ

„Bolo to presne na Vianoce 1939, keď sa môj otec spolu s farárom z Boleráza rozhodli utiecť na západ," zaspomínal syn. V tom čase ešte nebol na svete, čo to si však pamätá z otcových príhod, ktoré mu rozprával po skončení vojny, keď sa vrátil domov.

SkryťVypnúť reklamu

Bolo tesne po Vianociach, keď sa obaja tajne vydali do Trnavy. Nasadli na vlak do Galanty a odtiaľ už pešo prekročili štátnu hranicu. Dostali sa do Maďarska, kde sa rozdelili. Sám, na vlastnú päsť sa vybral do susednej Juhoslávie. V Belehrade sa prihlásil na československom (čs) úrade, vďaka ktorému sa bez väčších problémov dostal do Francúzska. Vo februári 1940 sa prihlásil do čs. vojska v Agde, kde už po niekoľkých dňoch nastúpil na činnú službu ako člen leteckej skupiny.

webvojak3.jpg

V kasárňach vo Veľkej Británii.

Nemci porazili Francúzov a vojsko sa muselo presunúť do Veľkej Británie. Aj slobodník Barcaj, ktorý sa po troch dňoch plavby vylodil v prístave Falmouth. Niekoľko dní na to ho prijali k 310. čš. Stíhacej peruti ako leteckého mechanika. Postupne sa vypracoval na desiatnika, o rok neskôr na čatára. V roku 1942, v hodnosti rotného, ho pridelili k 311 perute, kde získal množstvo vyznamenaní. Víťazstvo spojencov a ukončenie vojny ho 21. augusta 1945 ho posadili na palubu perutného Liberatora, ktorý ho dopravil do rodnej vlasti.

webvojin2.jpg

Na krídlach bombardéra počas činnej služby

Čo dostal, to mu aj zobrali

Ako účastník druhého odboja dostal šesť hektárov pôdy a hostinec. Nie však na dlho. Už v roku 1948, po Víťaznom februári mu pôdu skonfiškovali a neskôr aj hostinec. Navyše ho začala až príliš často preverovať Štátna bezpečnosť. „Agenti ŠtB k nám chodili niekoľkokrát do týždňa. Tvrdili, že idú spočítať sliepky a iné domáce zvieratá. Vždy sa však hrabali v otcových veciach," zaspomínal syn. Často ho bezdôvodne odvliekli a držali nevedno kde. „Prišiel vždy po niekoľkých dňoch, celý dobitý. Nikdy však neklesal na duchu a pokiaľ vládal, vždy povedal svoj názor. Aj o socialistickom raji, ktorý propagovali komunisti." Nakoniec však predsa len podľahol. Návštevy ŠtB sa neustále zvyšovali, vyhrážali sa mu už takmer každý deň. Až nakoniec, duševne zničený 27. augusta 1964 zomrel. Tí, s ktorými bojoval za lepší svet ho nakoniec zradili. Česť jeho pamiatke!

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Trnava

Komerčné články

  1. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  2. Koniec nálepkovaniu a predsudkom medzi kolegami u tohto predajcu
  3. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček
  4. Dobrovoľníci, prihláste sa na Týždeň dobrovoľníctva
  5. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike?
  6. PLANEO otvára v máji 9 predajní. Má to zmysel v dobe digitálu?
  7. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky
  8. Green Corner: zelené bývanie blízko centra s prvou splátkou 10 %
  1. Pokoj, výhľady a dobrá kuchyňa? Vyberáme desať hotelov na Ischii
  2. Zlatý sen vo vzduchu
  3. Sapara a Nagy povzbudzovali malých futbalistov a futbalistky
  4. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  5. Pozvánka, ktorá sa neodmieta: oslávte 25 rokov s Kauflandom
  6. Kaufland oslavuje 25 rokov a tvorí pilier slovenskej ekonomiky
  7. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia
  8. Zvieratá presne vedia, aké bude počasie
  1. Toto je Balkán? Roky prehliadané Albánsko prekvapuje 8 104
  2. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike? 7 231
  3. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček 5 047
  4. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky 4 749
  5. PLANEO otvára v máji 9 predajní. Má to zmysel v dobe digitálu? 4 624
  6. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia 2 824
  7. Slováci posielajú na MS mladíkov. Kedy hrajú a kde ich sledovať? 2 177
  8. Expertka na profesijný rozvoj: Ľudia nechcú počuť, že bude dobre 1 620
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (9. - 15.5.1925)
  2. Elena Antalová: Koho som ešte nedokázal nasrdiť? "Majiteľ"sveta z mesta T.
  3. Ján Valchár: Plánuje Maďarsko vojnu?
  4. Daniel Jankech: Čo spája voličov Róberta Fica?
  5. Jozef Pivarník: Ficov kultúrny kiks: Keď premiér "rusofóbne" kritizuje ruskú klasiku!
  6. Ján Šeďo: Zomrel Jiří Bartoška...
  7. Daniel Balko: Dnešná Moskva oslavuje vojnu, nie jej obete. Napokon, bola pri jej vzniku.
  8. Ján Šeďo: Stalin s "Číňanom a Brazílčanom", Slovák sa nezmestil do záberu.
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 36 674
  2. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 23 622
  3. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 19 771
  4. Vlado Jakubkovič: Vypískaný mr. Rudo a prezident mieru. 14 334
  5. Ján Chomík: Liek na nespavosť 7 962
  6. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 7 720
  7. Matúš Lazúr: Vlakom z Bratislavy až za polárny kruh. 6 965
  8. Michael Achberger: Jogurty pod lupou: Pravda, ktorú vám výrobcovia radšej nepovedia 5 969
  1. Radko Mačuha: Fico ide na oslavu začiatku 3 svetovej vojny.
  2. Tupou Ceruzou: Dobre bude
  3. Post Bellum SK: Hlasy pamätníkov: Nedopusťme návrat vojny!
  4. Radko Mačuha: Hanba, uniklo ďalšie video Šimečkovej ženy.
  5. Jiří Ščobák: Víte, kde hledat nejstarší samostatně stojící chrám na světě? A jak ho asi postavili?
  6. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať?
  7. Tupou Ceruzou: Zámočky
  8. Věra Tepličková: K. J. Erben: Vodník (úryvok z českej balady so šťastným slovenským koncom)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (9. - 15.5.1925)
  2. Elena Antalová: Koho som ešte nedokázal nasrdiť? "Majiteľ"sveta z mesta T.
  3. Ján Valchár: Plánuje Maďarsko vojnu?
  4. Daniel Jankech: Čo spája voličov Róberta Fica?
  5. Jozef Pivarník: Ficov kultúrny kiks: Keď premiér "rusofóbne" kritizuje ruskú klasiku!
  6. Ján Šeďo: Zomrel Jiří Bartoška...
  7. Daniel Balko: Dnešná Moskva oslavuje vojnu, nie jej obete. Napokon, bola pri jej vzniku.
  8. Ján Šeďo: Stalin s "Číňanom a Brazílčanom", Slovák sa nezmestil do záberu.
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 36 674
  2. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 23 622
  3. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 19 771
  4. Vlado Jakubkovič: Vypískaný mr. Rudo a prezident mieru. 14 334
  5. Ján Chomík: Liek na nespavosť 7 962
  6. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 7 720
  7. Matúš Lazúr: Vlakom z Bratislavy až za polárny kruh. 6 965
  8. Michael Achberger: Jogurty pod lupou: Pravda, ktorú vám výrobcovia radšej nepovedia 5 969
  1. Radko Mačuha: Fico ide na oslavu začiatku 3 svetovej vojny.
  2. Tupou Ceruzou: Dobre bude
  3. Post Bellum SK: Hlasy pamätníkov: Nedopusťme návrat vojny!
  4. Radko Mačuha: Hanba, uniklo ďalšie video Šimečkovej ženy.
  5. Jiří Ščobák: Víte, kde hledat nejstarší samostatně stojící chrám na světě? A jak ho asi postavili?
  6. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať?
  7. Tupou Ceruzou: Zámočky
  8. Věra Tepličková: K. J. Erben: Vodník (úryvok z českej balady so šťastným slovenským koncom)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu