Pravdepodobne najstaršiu sakrálnu stavbu odkryli archeológovia pri Kostole sv. Mikuláša v Trnave. Objekt v tvare rotundy slúžil ako kostnica. Tú datujú až do 11. storočia.
TRNAVA. To, kedy kostnica pod kostolíkom zanikla archeológovia vedia. Najneskôrv roku 1360 už neexistovala. Kam však siahajú jej počiatky, ostáva dosiaľ nejasné.
„V dolnej časti kostnice, v hĺbke asi šesť a pol metra sme našli črepy keramiky z jedenásteho storočia. Čiže naše datovanie je iba rámcové," povedal archeológ Erik Hrnčiarik.
Románska rotunda je prvým známym sakrálnym objektom v Trnave z tohto obdobia. Na Slovensku je ich doteraz poznáme iba devätnásť. Trnavský karner, ako sa odborne kostnica nazýva, je zároveň aj najväčšou stavbou tohto druhu u nás. V priemere meria takmer sedem metrov.
Miesto nálezu.
„Vrstva kostí siahala do výšky až tri metre. Pôvodne sme si mysleli, že tu bol iba kostol, ale tento nález potvrdil druhú hypotézu. Stála tu kostnica a nad ňou kaplnka alebo kostol," doplnil.
Odkrytú architektúru preskúmajú aj odborníci z Krajského pamiatkového úradu v Trnave. Kamenná časť rotundy je totiž pre románske obdobie veľmi nezvyčajná.
„Pre stredovek sú typické tehlové stavby. Našli sme zvyšky plevových tehál. Preto sa dá predpokladať, že nadzemná časť kostnice bola z tohto materiálu. Ale už to nikdy nedokážeme," vysvetlila Jaroslava Žuffová. kameň na stavbu doviezli robotníkom z Dobrej Vody. Podobná stavba sa nachádza v Olomouci.
Archeológ Erik Hrnčiari.
V súčasnosti sa snažia vedci zistiť okrem presného datovania rotundy aj to, komu bol karner s kostolíkom zasvätený. Trnavský historik Hadrián Radványi v minulosti tvrdil, že jeho patrónom bol pravdepodobne svätý Juraj. Usúdil tak na základe rotundy v Križovanoch nad Dudváhom s rovnakým patrónom.
Tento kľúč pravdepodobne slúžil na odomykanie kostnice.
„Zatiaľ nemáme o tom žiadne písomné záznamy. Možno raz vatikánske archívy vydajú svedectvo. Myslím si, že rotunda bola skôr zasvätená sv. Michalovi a neskôr patronícium prešlo aj na blízky kostol. Zdá sa to byť logickejšie," dodal Hrnčiarik.
Prví nemeckí kolonizátori , ktorí prišli do Trnavy priniesli so sebou práve kult tohto svätca.