fanúšika šlo.
TRNAVA. Lenže, nestalo sa tak v trnavskej hádzanej prvý raz. „Zázrak a či sprisahanie?" znel titulok v športových novinách 22. 5. 1991 v súvislosti s bojom trnavských hádzanárov o záchranu. Nebola to vtedy dobrá sezóna. Hral sa 39. ročník československej ligy a v ňom boli Lokomotíve Trnava súpermi Dukla Praha, Košice, Karviná, Prešov, Kopřivnice, ŠKP Bratislava, Topoľčany, Plzeň, Zlín, Stupava , Slávia Praha, „pokusne" a mimo súťaže aj hádzanárska reprezentácia USA.
Vstup do súťaže nebol veľmi úspešný, v Stupave musel dokonca nastúpiť aj Hirner, ktorý sa tesne predtým vrátil z Nemecka a začal vo funkcii manažéra. Po vyhranom polčase sme inkasovali, Marián navyše na privítanie schytal červenú. Striedali sme sa po celú jeseň so Sláviou Praha o pred a posledné miesto.
Do jarnej časti sme nastúpili s Gubrickým na trénerskej lavičke, no ani on nedokázal dodať hráčom viac sebadôvery - „viac ako na boj o záchranu si nemôžeme trúfať", znelo jeho predsúťažné vyhlásenie. Zostava tu vtedy ale nebola najhoršia: Shejbal, Majzel - Ivanovič, Stanislavský, Kalafut, Sakár, Dávid, Žgančík, Gregurek, Seidl a Šupík. Aj tak sme s ďaleko najslabšími Američanmi najprv iba remizovali, a potom v závere doma dokonca prehrali. Nie div, že sme sa „dostali" spolu so Zlínom, Sláviou a Stupavou do skupiny bojujúcej o záchranu.
O jej priebehu najlepšie hovoria novinové titulky, ako „Trnava a Slávia sú už jednou nohou v národnej lige, Hádzaná pre silné nervy, či Trnavský vabank." Všetkých zrazu začal zaujímať boj o záchranu a nie to, čo sa dialo na špici. Tam kraľovala Dukla Praha. Takže - prehrali sme v Zlíne, porazili sme doma Sláviu, ale prehrali sme v Stupave. Potom sme však vyhrali vonku so Sláviou, no favorit Stupava prehrala doma so Zlínom. Nerozhodný výsledok by bol stačil obom na záchranu. Vraj sa vtedy Záhoráci pustili neuvážene za holubom na streche. To bolo v sobotu, na druhý deň Trnavčania v Prahe porazili Sláviu o päťnásť gólov. A tak mal rozhodnúť súboj Trnava - Stupava.
Bolo treba vyhrať o tri góly. Vstupné sa neplatilo, do haly prišlo 1 600 divákov. Tí spolu s hráčmi vybojovali víťazstvo o štyri góly - 21:17 (!). Konečné desiate miesto bolo zlaté. „Keď už raz (Trnava) z mŕtvych vstala, tak sa jej do záhrobia chcieť nebude. Poznáte to - s kým pán Boh, s tým všetci svätí ..." napísal v tejto súvislosti, hádam aj nechtiac prorocky, Zdeno Simonides.
Lebo, stalo sa. Prišla nová sezóna, noví hráči, na lavičku si sadol nový tréner a výsledkom bolo štvrté a šieste miesto. Potom sa liga rozdelila a Lokomotíva sa stala historicky prvým slovenským, hádzanárskym majstrom. Bude sa situácia opakovať, alebo platí, že nemožno dvakrát vstúpiť do tej istej vody? „Nemôže sa opakovať to, čo bolo v uplynulej sezóne.
Súperi zostali rovnakí, silný, ale my musíme urobiť všetko, aby sme boli lepší. Dávame dokopy také mužstvo, ktoré to dokáže", reaguje na novú situáciu tréner Slobodník. Náhoda, šťastie či zázrak? Nech si rozhodne každý sám. V každom prípade možnosť pokračovať v extraligovej súťaži je ponuka, ktorá sa ozaj neodmieta!
