„Pamätám si, ako sme sa so súrodencami každý deň preháňali po Kamenáči a vystrájali bláznovstvá. Najobľúbenejšími miestami našich hier boli rybníky, záhrada a háj, ktorý mal v tom čase osvetlenie a udržiavané chodníky. Toto miesto som miloval," hovorí Trnavčan, Imrich Gažo.
Práve tu stojí dodnes, aj keď s inou tvárou, jeho rodný dom. Je ním dnes všetkým dobre známy a často navštevovaný Bufet u medveďa. „Náš dom bol rozdelený na štyri miestnosti. Okno, cez ktoré sa pozeráte na dnešné ihrisko, viedlo do spálne.
Vedľa nej bola obývačka a na druhej strane zase jedáleň. Tej sme tiež hovorili telefónna izba. V strede domu bola kuchyňa. Z jedálne sa cez spojovaciu chodbičku so špajzou prechádzalo do letnej kuchyne, ktorá bola súčasťou mlyna," spomína si na podobu svojho domu Trnavčan.
Kamenáč im zobrali komunisti
„Kamenný mlyn vlastnil môj dedko, Rudolf Gažo. Bol statkárom a choval tu dobytok a ošípané. Staral sa aj o samotný mlyn, podľa ktorého je táto lokalita pomenovaná," pokračuje. Po smrti dedka zdedili statok jeho tri deti. V čase bývalého režimu však Kamenáč vyvlastnili rodine komunisti. „Rovnako dopadol aj samotný mlyn, technológiu z neho rozobrali. Kto vie, kde skončila."
Rybníky lákali v lete množstvo ľudí
Na časy, ktoré tu strávil ako malé dieťa, si dodnes rád spomína. So svojimi súrodencami a deťmi od susedov si tu užil kopec zábavy. Kúpalisko otvorili v roku 1974. Šestnásťročný chlapec tu vtedy robil prvého plavčíka. Kúpať sa však deti chodili aj do miestnych rybníkov. „Každé leto sme sa v nich vyšantili do sýtosti. Neprekážalo nám ani to, že v nich bola žaburina. Také špinavé, ako sú dnes, však neboli nikdy."
Do rybníkov by dnes veru len sotva niekto vkročil, on si však spomína na to, že počas horúcich liet boli preplnené ľuďmi. Opustené nezostali ani v zime. „Zimy boli tuhšie, sneh napadol už v októbri. V decembri bývali také silné fujavice, o akých sa dnes ľuďom ani nesníva. Ani to však nezabránilo ľuďom chodiť do Kamenáča."
Kamenáču dnes chýba duša
Tento Trnavčan si spomína aj na zábavy, ktoré sa v Kamennom mlyne konali pravidelne. Hlavne 1. mája a 8. mája to tu skutočne žilo. „Ľudí prilákala dobrá zábava a množstvo stánkov. Mali v nich vynikajúce párky, ktoré boli pre nás skutočnou lahôdkou." Deti sa tešili aj z kolotočov.
„Keď si spomínam na tieto časy, vybaví sa mi spomienka na to, koľko sem denno - denne prichádzalo ľudí. Chodilo ich sem omnoho viac, ako dnes. Dlhé roky až do svojho odsťahovania bol dušou Kamenáča môj strýko Rudolf Gažo. Mnohí Trnavčania ho poznali, pretože robil pravidelné obchôdzky po celej lokalite." Ľudia rodine podľa neho nikdy neprekážali. Práve naopak, tešili sa z toho, že Kamenáč žil dobrou náladou.
Imricha Gaža dnes jeho rodné miesto veľmi nepriťahuje. Hovorí, že oproti minulosti je veľmi zanedbané. „Prostredie nemá ľudí čím upútať. Chýba mu duša. Mesto by sa oň mohlo postarať oveľa lepšie," sťažuje si. Originalitu podľa neho narúšajú asfaltové chodníky. „Tie patria k hypermarketom, nie do prírody. Chýba mi tu napríklad osvetlenie a lavičky. Je to veľká škoda, pretože na Kamennný mlyn by mali byť Trnavčania hrdí," dodáva rodák z Kamenného mlyna.
