Fantastické, takmer dvojhodinové folklórne divadlo umeleckého súboru Lúčnica. Ľudia sa v samotnom závere nemohli dotlieskať. Lúčnica znovu vypredala trnavský amfiteáter.
TRNAVA. Šesťdesiatročné jubileum prišla Lúčnica osláviť aj do Trnavy. Do mestského amfiteátra prilákala viac ako 1 200 divákov, ktorí si neutíchajúcim aplauzom v závere predstavenia nechceli pripustiť, že už je koniec. Trikrát po sebe odmenilo trnavské publikum Lúčnicu búrlivým potleskom postojačky.
Bohatý program vystúpenia sa pozdával aj Márii Lopatkovej, ktorá lístky vyhrala v súťaži v týždenníku MY Trnavské noviny. „Boli fantastickí. Lúčnicu som už videla viackrát a opäť ma nesklamali," potvrdila Lopatková.
Šesťdesiatročná Lúčnica s mladým kolektívom
Počas svojho fungovania boli jej členmi cez dve tisícky mladých ľudí. „Súbor má už dlhú históriu, ale ľudia z Lúčnice sú veľmi mladí, väčšinou vysokoškoláci, všetci majú okolo dvadsať rokov," prezradila Viera (21), tanečnica z Lúčnice.
„Zažili sme tu fantastický pocit nadšeného publika, umocnený prostredím amfiteátra. Odskúšali sme si ho už minulý rok," povedal Marián Turner, riaditeľ Lúčnice. Aj pred rokom bolo vypredané. „S predstaviteľmi mesta i kraja sme sa dohodli, že raz do roka sa tu vždy ukážeme," potvrdil Turner.
Problémy s kolenom ho vyradili z predstavenia
Tak ako v divadlách, tak aj v Lúčnici majú tanečníci svojich náhradníkov- dablérov. Najmä počas turné, ak sa niekto zraní, musí mať za seba adekvátnu náhradu. Po prvýkrát sa na lavičke náhradníkov ocitol aj tanečník Matej Oškera (21). Deň pred trnavským vystúpením si zranil koleno na podujatí v Bernolákove. „Je to moje prvé zranenie. Asi meniskus, ale múdrejší budem až po odbornej lekárskej prehliadke," prezradil Oškera. Sedieť v hľadisku bolo síce fajn, ale oveľa radšej by tancoval. „Sledoval som predstavenie, kamarátov na javisku, no po chvíli mi bolo ľúto, že tam netancujem s nimi," dodal zranený tanečník.
Štefan Nosáľ v hľadisku i na javisku
V publiku nechýbal aj nekorunovaný kráľ Lúčnice, osobnosť úzko spojená s celou jej históriou. Umelecký vedúci, profesor Štefan Nosáľ (82). Vytvoril viac ako sto choreografií a celovečerných programov, ktoré mali možnosť vidieť ľudia po celom svete. „Za hranicami nás ľudia až tak moc nepoznajú, ale vidia nové tváre, kroje, tance spevy a to ich zaujme," povedal Nosáľ. Ako ďalej pokračoval, ľudové umenie je pravdivé, bezprostredné a prirodzené a práve to pomáha ľuďom v zahraničí k tomu, aby nás pochopili." V USA dokonca Lúčnicu radia medzi moderné umenie.
Po trnavskom predstavení Lúčnice sa objavil na javisku, kde zožal zaslúžený aplauz.
Tradície vraj nemožno zanedbávať
Na začiatku histórie Lúčnice pochádzali mnohí tanečníci z oblastí, kde sa dostali do kontaktu s ľudovým umením. Či už na tradičných svadbách, zábavách a podobne. Tí, čo prišli z mesta, sa museli učiť od nich. „V súčasnosti však všetci prichádzajú z mesta. Tradície pomaly vymierajú," prezradil Nosáľ. A to by bola veľká škoda pre takú malú krajinu, ako je Slovensko. „Každý civilizovaný národ čerpá zo svojich tradícií. To nás vytvára, či chceme, alebo nie," upozornil. „Môžeme byť svetoví, no ak chceme byť kultúrnym národom, musíme si vážiť tradície. Pretože, ak si ich my nevážime, nebudú si nás vážiť ani tí druhí," uzavrel Nosáľ.
