Panstvo sa údajne preháňalo v podzemí na kočiaroch. Tajnými chodbami sú vraj navzájom poprepájané nielen kaštiele a hrady, ale aj meštianske domy. Jeden z takýchto stredovekých tunelov možno viedol z Vrbového na Čachtický hrad.
Neďaleko starého kaštieľa v Častkovciach je vchod do pivnice. Zarástol kríkmi a zasypala ho sutina. Prekĺzneme cez malý otvor a dostávame sa do priestrannej miestnosti. Kedysi tu častkovskí gazdovia prevádzkovali ľadovňu, kde skladovali počas leta mäso. Nízku teplotu udržiavali kusmi ľadov, ktorými sa zásobili zo zamrznutého potoka počas zimy.
Na pravej strane spozorujeme chodbu. Podobnú vidíme aj v priamom smere oproti vchodu. Už dávnejšie ju zavalila hlina. Pri predstave, že tadiaľto sa kedysi preháňali kočiare s panstvom, krútime hlavami. Znie to viac ako neuveriteľne.
Žili ľudia aj pod zemou?
Miro Borko z Mineralogického klubu Čachtice však dokazuje, že ústna tradícia má aj pravdivý základ. Pôvodný rozsiahly vstup totiž majitelia nahradili menším. „Určite neprešli na koňoch celú trasu, podzemie slúžilo ako úkryt, kde si schovali koče, na ktorých potom utiekli pred nebezpečenstvom. Povoz by touto časťou ľahko a bez problémov prekĺzol," hovorí.
Ďalší vchod v minulosti ľudia zamurovali. Pamätníci hovoria, že práve chodba nachádzajúca sa za tehlami slúžila počas druhej svetovej vojny ako úkryt a dočasná domácnosť pre židovských obyvateľov.
Prechádzame na koniec chodby, niekto pred nami už v týchto miestach kopal a hľadal jej pokračovanie za hromadou zeminy. Neznáme pivnice sú častým útočiskom a nájazdom amatérskych archeológov.
Každý z nich sa chce dopátrať k pravde. Ako to v skutočnosti je? Nachádza sa pod zemou spleť tajných priestorov? Rúško záhady sa však zatiaľ žiadnemu kopáčov nepodarilo odkryť. Klopeme na udupanú hlinu a počujeme, že vedľa sa musí nachádzať dutý priestor. Niečo tam určite bude!
„Z Vrbového až do Čachtíc šla jedna vetva podzemných chodieb. Dnes je väčšia časť z nich zapadaná, ale máme dôkazy, že existovali a v stredoveku ich ľudia aj využívali. Možno pôvod niektorých pivníc a chodieb môžeme hľadať už v praveku," upozorňuje Rasťo Janda z Mineralogického klubu Čachtice.
Chodby nachádzajúce sa niekoľko metrov pod zemou si ľudia dômyselne poprepájali akými líščími norami. Bola to úzka diera, cez ktorú jednoducho prekĺzli do ďalšej chodby.
Ako fungoval systém pivníc a chodieb
Existenciu pivníc a tajných chodieb nepopierajú ani odborníci. Stredoveký človek ich okrem uskladnenia potravín a vína, využíval aj v prípade ohrozenia. Prvé z nich vznikali už v 13. storočí, kedy sa našim územím prehnali Tatari. Neskôr sa zase spájajú s nájazdmi tureckých vojsk.
„Pod meštiackymi domami sa nachádza niekoľko pivníc pod sebou. V najhlbšej z nich by mohlo istý čas prežiť až štyristo ľudí. Vybudovali tu i studňu s pitnou vodou, ktorú bývalý majiteľ donedávna aj používal," doplňuje člen klubu Ján Juráček z Nového Mesta nad Váhom.
Súčasťou každej z pivníc sú vetracie šachty, aby mali jej obyvatelia zabezpečený prívod vzduchu. Zaujímavosťou je, že ani dnes útrobách chodieb nebehajú žiadne myši a ani potkany.
Sú to iba legendy
Regionálny historik Patrik Kýška z Vrbového však považuje tajné chodby slúžiace ako jedna z možnosti pohybu ľudí pod zemou za výmysel. Hovorí, že sú to pôvodné vinárske pivnice, ktoré si budovali starí Vrbovčania. V celom okolí sa totiž od nepamäti pestovala vínna réva a dorábalo kvalitné víno.
Pre jeho uskladnenie si kopali vinári dlhé a hlboké pivnice ešte v 18. storočí. Pravdepodobne niekde tu sú počiatky vzniku legiend o tajných chodbách.
„Náš kraj zasiahla v devätnástom storočí vážna choroba viniča, ktorá zničila takmer celú oblasť. Vinice sa zachovali len v malom počte, následkom čoho sa prestali používať aj pivnice," vysvetľuje. Množstvo vinohradníkov sa z tejto rany už nikdy nespamätalo. Vo Vrbovom začali podnikať židovskí obchodníci, ktorí dovážali lacné víno z cudziny.
To, že v prípade nekonečných podzemných chodieb ide skôr o legendy ako skutočne podložené fakty vysvetľuje Kýška aj tým, že technicky by bolo nemožné vytvoriť tunel dlhý až sedem kilometrov. To je približná vzdialenosť z Vrbového na hrad Čachtice vzdušnou čiarou.
Otázkou zostáva, čo robil stredoveký človek s takým množstvom hliny. Miro Borko si myslí, že časť z nej mohli nechať „odniesť riekou ako naplaveninu." Ľubomír Bosák sa históriou Vrbového a okolia zaoberá už dlhé roky dodáva, že v meste žilo množstvo hrnčiarov, ktorí mohli hlinu vykopanú pri budovaní pivníc požívať ako surovinu pre svoju výrobu.
Cesta sa pod tankami prevalila
Na jar roku 1963, keď sa vo Vrbovom topili snehy, odhalila zem časť skrytého tajomstva pod zemou. Školáci, ktorí šli ráno do školy, si všimli, že voda z kopca úzkym jarkom steká do malej štrbiny. Popoludní už zo zeme civela diera s priemerom asi jeden meter. V nej trčalo staré vodovodné potrubie. Asi meter pod ním sa prepadla zemina.
„Bolo tam vidieť murovanú klenbu pivnice. A pod ňou v hĺbke asi 4 metre ďalšiu. Priblížiť sme sa však báli, aby sme sa neprepadli," spomína Vrbovčan. Po chvíli sa železné potrubie, ktoré prišlo o hlinený podklad, prelomilo. Voda začala chodbou prúdiť do neďalekej starej krčmy.
„Cez okná sme pozorovali, ako v pivnici plávajú stoličky a stoly. Bola celá zatopená," doplňuje. V minulosti slúžila ako vináreň a jej majitelia využívali pivnicu ako sklad sudov s vínom.
Vrbovčania však tvrdia, že niektoré z týchto chodieb mali niekoľko stoviek metrov. Jedna z nich dokonca ústila v blízkosti Morovej kaplnky pri dnešnej záhradkárskej oblasti Vysoké sady.
Aj v auguste 1968, keď prechádzali vrbovskými ulicami a námestím ruské tanky, prepadávali sa práve do takýchto pivníc. Vojaci vyliezajúci z vozidiel sa nestačili čudovať. Podobná situácia bola i o tri roky neskôr, keď budovali v meste vodovod. Vtedy sa cez noc dokonca niekoľko domov prepadlo pod zem.
Skutočnosť býva iná
O podzemných chodbách sa dodnes vo Vrbovom a okolí hovorí ako o čomsi tajomnom. Každý z obyvateľov vie, že pod ulicami naozaj nejaké priestory existujú. Pamätníkov, ktorí sa ako deti vraj preháňali dlhočiznými pivnicami je málo a nechcú o svojich zážitkoch príliš hovoriť.
Nedávno odkryli časť takejto neznámej pivnice na záhrade rodinného domu. Od vchodu pokračoval asi päťdesiatmetrový tunel. Na jeho konci bola zosunutá hlinená klenba.
„Čo je ďalej, sme nezistili. Hovorí sa, že chodba má až tristo metrov a končí niekde v poli," hovorí Vrbovčan. A tak zatiaľ najviac preskúmanou pivnicou ostávajú súčasné vinárske priestory miestneho družstva známe ako družstevná pivnica.
Či bolo územie od Vrbového po Čachtice skutočne prepojené podzemnými priestormi doteraz nikto spoľahlivo nedokázal. Neexistujú žiadne zápisy ani mapy, okrem tej, ktorú podľa podkladov svojho prieskumu vytvorili členovia Mineralogického klubu.
Podzemné chodby má takmer každá obec
„Všeobecne existencia podzemných priestorov bola vždy zahalená mýtmi. Skutočnosť býva často prikrášľovaná podľa potreby a invencie ich interpretov," upozorňuje archeológ Jozef Urminský. Bez podrobného prieskumu tak vrbovské chodby svoje tajomstvo nikdy nevydajú.
