TRNAVA. Najväčšiu muzeálnu krádež na svete odhalili v Západoslovenskom múzeu 1. marca 2004. Z jedného z depozitárov bývalého kláštora klarisiek zmizlo približne tisíc sedemsto predmetov.
Pod ukradnutými hodinami sa fotili novomanželia
Podľa policajnej správy vykrádali zlodeji predmety počas piatich rokov. Zamestnanci tvrdia, že v tej dobe o krádeži nič netušili. Zlomovým bodom bolo zmiznutie pozlátených figurálnych hodín zo začiatku 19. storočia.
Na základe tohto zmiznutia začali prehľadávať depozitáre, v ktorých ich čakalo nemilé prekvapenie. „Počas troch rokov sme zistili, že v depozitároch chýba približne tisíc sedemsto vzácnych exponátov," povedal nemenovaný zdroj. Práve pod historickými hodinami sa často fotili svadobčania. Ich zmiznutie vraj bolo do očí bijúce. „Niekto nám chcel otvoriť oči, aby sme si uvedomili, čo sa v múzeu deje."
Riaditeľa múzea zriaďovateľ odvolal
Krádež v múzeu sa udiala bez násilia. Vyšetrovateľ vypočul v celej veci dvadsaťdva osôb, ktoré v prípade vystupujú ako svedkovia a poškodení. Štyri osoby sa podrobili testu na detektore lží, výsledok bol negatívny. Testu sa podrobil aj vtedajší riaditeľ, Tibor Díte, ktorého po troch mesiacoch z pozície odvolali.
„V období zistení krádeže došlo k vyhroteniu situácie v samotnej organizácii a to medzi riaditeľom a veľkou časťou zamestnancov. Situácia vyústila do petície zamestnancov múzea. Obsahom boli závažné sťažnosti na riadiace metódy riaditeľa a spôsob komunikácie, ktorý bol označený ako šikanovanie a vyhrážanie sa," píše sa v stanovisku zriaďovateľa múzea, Trnavského samosprávneho kraja.
Indície boli, dôkazy žiadne
Ľudia z múzea majú na krádež svoj názor. „Indícií je mnoho. Nikoho sme však nikdy nevideli." V júli 2005 prerušil vyšetrovateľ trestné stíhanie. „Nezistili sme žiadne skutočnosti, ktoré by nás oprávňovali vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe," uviedla v tlačovej správe krajská policajná hovorkyňa, Martina Kredatusová.
Medzi zmiznutými predmetmiboli exponáty zo 17. až 19. storočia. Išlo hlavne o veľkú časť zbierky Štefana Cyrila Parráka, o keramiku, porcelán, orientálne predmety, predmety z cínu a bronzu, ale tiež o vzácne obrazy, ktoré boli umiestnené v blízkom kostole.
Nemenovaný zdroj z múzea uviedol, že zlodeji dobre vedeli, ktoré exponáty kradnú. „Všetky sa veľmi dobre predávajú na svetových i nelegálnych trhoch starožitností," povedal.
Domovník nevypovedal, spáchal samovraždu
V rámci vyšetrovania preverovala polícia aj domovníka. Deň pred výsluchom však spáchal samovraždu. Súvislosť s krádežou sa nikdy nepreukázala. „Pochybujem, že domovník by mal s krádežou niečo spoločné. Bol to jednoduchý človek. Myslím, že sa skôr niečoho bál, predsa len, domovník je „doma.", uzavrel nemenovaný zdroj . Po zmiznutých predmetoch dnes pátra Interpol.
TIBOR DÍTE: Podozrenie som mal okamžite. Len jedno jediné
V čase najväčšej muzeálnej krádeže bol riaditeľom Západoslovenského múzea. Na zozname podozrivých sa ocitlo aj jeho meno, bol jedným zo štyroch ľudí, ktorí sa podrobili testu na detektore lží. O krádeži dnes hovorí otvorene. Tibor Díte.
Prečo sa také množstvo predmetov nachádzalo v dobe krádeže v jednom depozitári?
Premiestnili sme ich sem dočasne, pretože v múzeu prebiehala rekonštrukcia a zabezpečenie statiky priestorov.
Ako bol tento depozitár zabezpečený?
Ešte lepšie ako ostatné priestory. Táto časť budovy je vlhká a muselo sa tu vetrať, okná boli preto zabezpečené zvlášť.
Kde sa nachádzali kľúče od depozitára?
Všetky kľúče boli vždy zamknuté v trezore na riaditeľstve alebo u správcu depozitára. Napadnuté však boli dva depozitáre, v ktorých boli staré zámky vymenené za nové.
Takže niekto zobral nové kľúče z trezoru? Nebol tento depozitár chránený alarmom?
Ten, kto vošiel do depozitáru, musel poznať kód a vypnúť signalizáciu.
V zápisoch sme neskôr zistili, že k takýmto vstupom dochádzalo. Ak by zaznel poplach, vedel by o tom domovník aj policajti. Len dve osoby však vedeli odhlásiť alarm.
Kto?
Správca depozitárov a domovník.
Podľa policajnej správy dochádzalo ku krádeži počas piatich rokov.
Nie je to pravda. Keď sa v múzeu vykonávali stavebné práce, mali sme obavu o krehkú keramiku, a preto sme ju premiestnili do vyhovujúcich priestorov, do dočasného depozitára. Zbierkové predmety premiestňovali len odborní pracovníci. Mohli tu byť najviac rok.
Myslíte si, že páchatelia mali vytipované konkrétne predmety?
Nie. Táto najväčšia krádež bola absolútne diletantská. Zlodeji brali veci, ako videli. Zobrali monštranciu, ako aj mosadzný tanierik s ornamentom, ktorý mal na zadnej strane vyrazené „Made in India".
Hovoríte, že predmety, ktoré zmizli, neboli vzácne?
Jednalo sa o zbierkové predmety, ktoré mali veľkú hodnotu pre múzeum.
Cena veľkej časti z nich ale nebola horibilná. V tej dobe sa písalo, že zmizli predmety „nevyčísliteľnej hodnoty", čo je v podstate pravda, pretože pokiaľ hodnotu nenahradíte jej ekvivalentom, ktorým sú peniaze, je skutočne nevyčísliteľná.
Podľa známych zdrojov však zmizla veľká časť Parrákovej zbierky, medzi nimi aj vzácne čínske predmety.
Na Parrákovej zbierke bola spôsobená veľká škoda. Z orientálnej zbierky je však väčšina dodnes vystavená v múzeu, v prevažnej miere zmizli poškodené kusy, ktoré neboli do expozície zaradené.
Myslíte si teda, že to nebola krádež na objednávku?
Určite nie. Jediné, čo vyzerá na objednávku bola krádež štyroch obrazov, na ktorú sa prišlo až neskôr. Obrazy boli v novovybudovanom depozitári, kde sa tiež montovali nové zámky.
V októbri 2003 prešli obrazy revíziou a umiestnili sa v zbierkach. Ja osobne som presvedčený, že krádež týchto obrazov bola s najväčšou pravdepodobnosťou na objednávku.
Takže máte podozrenie na zlodeja?
Mal som okamžité podozrenie, ako každý. Bolo len jedno jediné. Zatiaľ sa však k tomu nechcem vyjadriť. Nechcem obviňovať konkrétne osoby, pre mňa sa už trnavská katastrofa skončila.
Z krádeže však obviňovali aj Vás.
Testu na detektore lži sa podrobili dvaja správcovia, ja aj môj brat.
Ak by som v tom bol namočený, sedím teraz niekde v Leopoldove. Nie som presvedčený, že v tejto krádeži urobila polícia všetky kroky na odhalenie páchateľov.
Čo nespravili policajti tak, ako mali?
Niektoré dôkazy nezaisťovali hneď, ale až po týždni. Chybou bolo podľa môjho názoru aj to, že nezobrali niektorým zamestnancom odtlačky prstov, napríklad ani mne.
A čo hodiny, ktoré zmizli? Mali byť podľa vás tŕňom v oku?
Odcudzenie rozmerných hodín z expozície múzea snáď svedčí o trúfalosti zlodejov alebo to bol zúfalý počin zneužitej osoby, ktorá chcela upozorniť na to, čo sa deje? Skutočnosť je taká, že práve rozsiahle kontroly priestorov múzea potom odhalili niečo omnoho závažnejšie.
Kde sa mohlo stratiť také množstvo predmetov? Keďže sa doteraz nikde neobjavili.
Podľa mňa sú stále uložené.
Na Slovensku?
Ja by som povedal, že v Trnave. Alebo niekde neďaleko.
Nemohlo dôjsť k prechodu cez hranice?
Mohlo, ale nepredpokladám to. Bolo toho veľa. Keď ukradnete jeden hrnček, niekde sa to stratí, ale také množstvo? K odcudzeným predmetom je obrazová dokumentácia a podľa nej je možné dokázať, čo sa ukradlo v Trnave. Táto dokumentácia je relatívne dobrá. Po zbierkach pátra Interpol, nemám však žiadnu informáciu, že by sa dodnes nejaký predmet našiel.
(DK)
