Zubná pohotovosť nie je v krajskom meste už viac ako štyri roky. Lekári hovoria, že ordinácia by tu mohla vzniknúť, odmietajú však podmienky, za akých fungovala kedysi. V tom čase nespĺňala priestorové ani technické kritériá a podľa slov doktorov tu boli pacienti vystavení ohrozeniu zdravia.
TRNAVA. V krajskom meste nefunguje zubná pohotovosť od roku 2005. Jej poskytovateľom bola pred tým Fakultná nemocnica Trnava. Z priestorov nemocnice sa však ordinácia presunula na polikliniku Družba
V bývalej ordinácii boli pacienti ohrození
Ordinácia zubnej pohotovosti na poliklinike Družba nespĺňala podľa slov prezidenta Regionálnej komory zubných lekárov v Trnave (RKZL), Alexandra Bednárika, priestorové, ani materiálno - technické kritériá. „Pacienti tu boli vystavení ohrozeniu života. S jedným kolienkom sme ošetrovali aj päťdesiat ľudí, zubná súprava mohla mať aj dvadsať rokov. Takáto ambulancia by sa hodila do Indie na ulicu alebo do Bangladéšu.
Sterilizácia tiež nebola v poriadku, no nikomu to nevadilo," povedal. Jeho slová potvrdila aj zubná lekárka Bohumila Pintérová. „Ordinácia na Družbe bola absolútne nevyhovujúca. Nebol v nej ani telefón. Ak by sa niečo stalo, nemali by sme odkiaľ zavolať záchranku. Na problémy sme upozorňovali vtedajšieho riaditeľa, no nič sa s tým nerobilo," povedala.
Úradníci tvrdili, že ordinácia je v poriadku
Otvorenie ordinácie pritom schválil Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Trnave. Podľa vedúcej odboru epidemiológie, Miriam Ondicovej, sa pri schvaľovaní nevyskytli žiadne problémy. „Počas fungovania ordinácie sme niekoľkokrát kontrolovali sterilizačnú techniku. Bola vyhovujúca," povedala Ondicová.
„Bolo to štátne zariadenie, pre kontrolu tak vyhovovalo všetko. Keby to takto vyzeralo u mňa v ordinácii, tak ju hneď zatvoria," argumentuje doktorka Pinterová. Fakultná nemocnica Trnava nakoniec zrušila stomatologickú pohotovosť, pretože nemala financie na výmenu nevyhovujúcej techniky.
Jedna ordinácia pre celý kraj
Zubná pohotovosť by podľa lekárov z komory mohla v Trnave v súčasnosti vzniknúť. Musela by však spĺňať určité podmienky. „Mala by slúžiť celému kraju, v ktorom je približne 400 tisíc obyvateľov. V západných krajinách je to bežné. Napríklad v Berlíne, ktorý má 3,4 milióna obyvateľov, je po 20. hodine otvorená len jedna stomatologická ordinácia," povedal Alexander Bednárik. V tejto ordinácii by potom mali pracovať zubní lekári z celého kraja.
Mnohí pacienti pohotovosť len zneužívali
Zubári nesúhlasia s návrhom ministerstva zdravotníctva, podľa ktorého by pohotovosť fungovala nepretržite. „Drvivá väčšina poistencov využíva na ošetrenie ordinačné hodiny lekárov. Pacienti, ktorí využívajú zubnú pohotovosť, zanedbávajú starostlivosť o chrup. Niektorí ani nevedia, kto je ich zubný lekár a štát im v rámci falošnej solidarity poskytuje nadštandadnú službu."
Podľa Bednárika by mala táto služba sídliť na klinickom pracovisku alebo vo Fakultnej nemocnici. „Často ošetrujeme neznámych poistencov u ktorých môže dôjsť k nepredpokladaným reakciám a v takýchto prípadoch je nutná hospitalizácia."
Riaditeľ trnavskej fakultnej nemocnice, Martin Tabaček uviedol, že ak by sa našli priestory pre ordináciu, s jej vznikom by súhlasil. „Zriaďovateľom zubnej pohotovosti však určite nebudeme. Na poskytovanie tejto služby nemáme personálne ani materiálno - technické zabezpečenie," povedal.
Chcú vyššiu hodinovú mzdu
Podmienkou lekárov je aj zvýšenie hodinovej mzdy. „Sme ochotní slúžiť, nie však za 40 korún za hodinu. Tvrdíme, že za hodinu by mal každý lekár dostať aspoň 800 korún. Ak sa nebude slúžiť 24 hodín, ale len počas víkendov a sviatkov, potom je možné aj kvalitné odmeňovanie," uzavrel Bednárik.
K požiadavkám zubárov sa ministerstvo zdravotníctva zatiaľ vyjadrovať nechcelo. „Pripravili sme analýzu Lekárskej služby prvej pomoci a návrhy riešenia problémov. Na základe analýzy pripravujeme novú legislatívu, zmeny by mali platiť do konca roka. O konkrétnych riešeniach je ešte predčasné hovoriť," informovala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva, Zuzana Čižmáriková.
