Divoké skládky trápia všetky mestá v Trnavskom kraji. Samosprávy nemajú na ich upratanie peniaze, policajti hovoria, že zakročiť proti tejto činnosti je ťažké. Riešením problému by mohlo byť radikálnejšie pokutovanie vinníkov a tiež obcí.
TRNAVA. V Trnave sú s divokými skládkami najväčšie problémy na Cukrovej ulici. Práve tu našli minulý týždeň v piatok šesť sudov s nebezpečným odpadom. Dvesto litrové sudy s neznámou tekutinou sa nachádzali len desať metrov od cestnej komunikácie.
Skládky vznikajú priamo pri zberných dvoroch
Divoké skládky sa už stali súčasťou Cukrovej ulice. Napriek tomu, že tu mesto zriadilo dva zberné dvory, čierne skládky s komunálnym odpadom sa stále množia. Podobná situácia je aj pri zbernom dvore na Bottovej ulici. „Neprispôsobilí občania často preskočia plot, ukradnú zo zberného dvora čo sa im hodí a odpadky rozhádžu," povedala Alena Dostálová z úseku zložiek životného prostredia MSÚ Trnava.
Veľký problém s odpadkami je aj na Coburgovej. Miestni obyvatelia skládky často zapália, hasiči tu zasahovali od začiatku roka už sedemnásťkrát. Na odstránenie divokých skládok mesto peniaze nemá. „Budeme radi, ak tento rok zabezpečíme základné povinnosti. Pre finančnú krízu sme zoškrtali rozpočet o niekoľko miliónov," povedal Peter Novák z odboru dopravy a komunálnych služieb MSÚ Trnava.
Čierna skládka na Cukrovej ulici vzniká hneď vedľa cestnej komunikácie.
Prichytiť vinníka pri čine je ťažké
Problém s divokými skládkami je viditeľný aj v Piešťanoch. K najviac postihnutým miestam patrí Studená ulica, Mojmírová ulica a parkovisko pri poliklinike. Divoké skládky sa hromadia aj pri výpadovkách v smere na Žilinu, Kocurice a Drahovce. Polícia udelila od začiatku roka za túto činnosť len dve pokuty.
„Proti tejto činnosti sa zakročuje ťažko. Ľudia vytvárajú skládky v noci. Snažíme sa zachytiť páchateľov a tieto miesta monitorujeme. Je však ťažké prichytiť niekoho pri čine," povedal náčelník Mestskej polície v Piešťanoch, Marcel Mihálik. Podľa neho môžu polícii pri odhalení páchateľov pomôcť hlavne ľudia, ktorí takúto činnosť zbadajú a nahlásia. „Na problémové miesta umiestnime už čoskoro monitorovaciu techniku. Budeme ich sledovať dvadsaťštyri hodín denne," dodal Mihálik.
Najznámejšia čierna skládka v Hlohovci je pivovarská stoka
Hlohovčanov znepokojuje skládka pri bývalom pivovare v odtokovom kanály, ktorú miestni nazývajú pivovarská stoka. Ľudia vyvážajú odpadky do hlbokého kanála. Problémom sú aj premnožené potkany. Hlavne v čase silných dažďov vytekala voda z kanálu až k rodinným domom.
Ak by k tomu došlo dnes, odpadky by sa vyplavili po celom okolí. V týchto miestach by pritom mali vzniknúť ďalšie rodinné domy. „Tento pozemok nepatrí mestu, je vo vlastníctve Slovenskéh pozemkový fondu," povedala hovorkyňa Eva Uhráková. Podľa jej slov chce mesto problém v najbližšej dobe so pozemkovým fondom riešiť.
V centre Serede vraj čiernu skládku nejnájdete
V Seredi evidovali pre niekoľkými rokmi približne trinásť čiernych skládok. Podľa slov Róberta Gáblika z oddelenia životného prostredia ich počet odvtedy klesol a v Seredi sa dnes nachádza päť divokých skládok. „Najväčší problém je v okrajových častiach na Novom Majeri a na Niklovej ulici pri záhradkárskych oblastiach. So záhradkármi sme sa dohodli, že im s vývozom odpadu pomôžeme," povedal Gáblika a dodal, že v centre mesta divoké skládky nevznikajú.
Problém s čiernymi skládkami sa rieši nedostatočne
„Problém čiernych skládok sa na Slovensku nerieši dostatočne," povedala koordinátorka kampane pre toxické znečistenie Greenpeace, Kateřina Věntusová. „Skládky sa budú stále množiť. Naša legislatíva je celkom dobre nastavená, bohužiaľ, nedodržiava sa. Na stíhanie porušovateľov nie je dosť orgánov," povedala Věntusová.
Inšpekcia životného prostredia by mala podľa nej radikálnejšie pokutovať obce. „Toto u nás nefunguje. Ak obce o probléme vedia, mali by na jeho riešenie vyčleniť dostatok financií a zároveň vychovávať svoje obyvateľstvo," povedala. Čierne skládky sú podľa nej nebezpečné pre všetkých. Dochádza ku kontaminácii pôdy a vôd a tá sa šíri ďalej. Dôsledky by sme nemali podceňovať.
Starostovia si nevedia spraviť v obci poriadok
Jarmila Ďurďovičová z Inšpekcie životného prostredia tvrdí, že osvety a propagácie je dosť. Vinníci podľa nej úmyselne ignorujú ostaných ľudí. „Tento problém je dôsledkom nedostatočnej činnosti samospráv. Aktivita musí začať práve tam, nie na ministerstve. Každá obec sa vyhovára na finančné prostriedky. Rada by som videla, koľko pokút uložili ročne za nezákonné uloženie odpadov. Niektorí starostovia si v obci dokážu urobiť poriadok, iní nie. Musia byť striktnejší," uzavrela Ďurďovičová.
