Takmer každý mesiac v ro ku má istýprívlastok. Inak to nie je ani s piatym mesiacom v roku, ktorý sa
považuje za čas lásky.
Jedna zo starých ľudových múdrostí vraví, že dievča, aby po celý rok dostatok lásky malo, musí ho v prvý májový deň mládenec pobozkať pod rozkvitnutou čerešňou. V češtine máj - květen zase znamená, že všetko začína kvitnúť a je v rozpuku. A nielen kvety, stromy, ale i dievčence.
Láska je mocná čarodejnica - a cez bozky sa jej moc znásobuje. A práve bozk je jedným z prejavov náklonnosti i fyzickým vyjadrením lásky a vznikol v starom Grécku. Bolo to v čase, keď bojovníci bývali často na dlhých výpravách a ich ženy si tak nezriedka spestrovali svoju samotu holdovaním plodov boha vína Dionýza.
Muži po návrate privoniavali k ústam svojich žien, aby sa presvedčili, či moku nebolo o čosi navyše. Osvietený rímsky cisár Flavius Valerius Konštantín I. Veľký (275-337) už o bozku hovoril, že je to ušľachtilá záruka predbežnej manželskej zmluvy. Pre objatia a bozky našich prarodičov existoval návod, ako sa bozkávať. V istom Dôverníku lásky ponúkajú tento postup:
"Prvou zásadou je, že máš byť vyšší ako dáma, ktorú hodláš pobozkať. Vezmi jej pravú rúčku do svojej a jemne ju pritiahni k sebe. Súčasne zdvihni ľavú ruku cez jej pravé plece a spusť ju šikmo pod jej ľavé rameno. Potom si ju priviň na hruď. Vtedy zakloní hlavu dozadu. Stačí, ak sa trochu nakloníš dopredu, pritlačíš pery na jej pery a bozk bude hotový. Nepočínaj si však pri tom hlučne, akoby si naháňal zlodeja, a nevrhni sa na dámu ako vyhladnutý jastrab na prepeličku. "
Dnešná predohra na vyjadrenie náklonnosti nebýva taká dôkladná. Svoje už povedali aj vedci, ktorí spočítali bozky ako stratu času z nášho života a výskumníci opisovali rozličné druhy bozkov rôznych národov.
Známe sú napríklad eskimácke obtretie si nosov alebo zvyk Polynézanov, kde si zaľúbenci navzájom vytrhávajú mihalnice alebo obočie.
