Niekto má to šťastie, že sa mu všetky veci kombinujú tak, aby ho to všetko stále bavilo. Medzí týchto „zopár" vyvolených patrí aj hudobník, herec a spevák v jednej osobe, Kamil Mikulčík (32). Raz hrá Hamleta, inokedy spieva Wondera, medzitým natáča Lietajúceho Cypriána, aby potom mohol vystúpiť v Moskve. Rozlietaný „multiumelec" stíha zatiaľ všetko. A navyše aj úspešne.
Keď bol Kamil menší, veľmi túžil po hudobnom nástroji. Veď jeho otec i dedo hrávali na akordeóne. Keď dedo zomrel, hrával už iba otec. „Dá sa povedať, že môj otec nemal nikdy k akordeónu obzvlášť vrúcny vzťah. Jeho rodičia ho do hrania nútili. Vraj nech má kto vyhrávať na oslavách. A keď niekoho nútia, urobí pravý opak, " prezradil Kamil.
Kamilov otec si preto povedal, že on to svojmu synovi neurobí a do žiadneho hrania na hudobnom nástroji ho nebude nútiť. Ale Kamil chcel.
Detstvo ako z románu o Jergušovi Lapinovi
Kamil má dvoch bratov, s ktorými už vraj od útleho detstva „kuli rôzne pikle". „Väčšinou sme si vymýšľali svoje vlastné hry, ako napríklad skákanie cez vankúše a periny, vyrábanie gumipušiek a lukov alebo rôzne bojové hry. Môj starší brat Marek si urobil také „nunčaky" z pospájaných roliek toaletného papiera a tým nás obidvoch vždycky dostal (smiech)," zaspomínal.
Hudobné korene v sebe nezaprel
Keď bol Kamil menší, vždy chcel chodiť na nejaký hudobný nástroj. Otcova skúsenosť však spomalila synovu túžbu po hudobnom vzdelaní. S klavírom začal až keď mal jedenásť. Na gitare to skúšal ako samouk v siedmej triede a medzitým hrával na organe v kostole na Kopánke. „Na organe ma viedol známy učiteľ skoro všetkých vtedajších trnavských organistov, ujo Adam Bajaník. A tak nejako som sa k tým nástrojom nakoniec predsa dostal," potvrdil. Momentálne vie Kamil hrať na klavír, gitaru, bicie, organ, neskôr prišli kontrabas, flauta či akordeón. A keď ho vraj niekto v budúcnosti poriadne naštve, naučí sa hrať aj na saxofóne.
Na výtvarnú chodiť prestal
Čo sa týka školy, Kamil bol vždy vzorný a veľmi slušný žiačik, ktorý toho nikdy veľa nepovie, dobre sa učil a najmä nevyvádzal. „Chodil som do ZUŠ na výtvarnú, čo ma celkom bavilo. Ale úplne som asi nezapadal do noriem vtedajšej výučby. Napríklad sme mali nakresliť na obrovský pás papiera slona. Ja som ho nakreslil úplne malého a na celý zvyšok papiera som dokreslil jeho chvost," uviedol. Vyzeralo to vraj ako čarbanica, ale pre Kamila to bol zámer. „S pochopením sa to veru nestretlo, dali mi trojku, doma som si ukrivdene poplakal a z trucu som tam prestal chodiť."
Za to, čo dnes robí, vďačí speváckemu zboru z gymnázia
Na gymnáziu začal chodiť do Canticy. Bol to pre neho úplne nový život a zatiaľ nepoznaná kapitola vnímania sveta. „Asi nebyť Canticy, tak sa môj život uberá úplne iným smerom. Jedna vec, že ma bavilo v zbore spievať, ale hlavne išlo o vzťahy medzi ľuďmi, ktoré som tam zažil. Bola to asi jedna z najsilnejších vecí, ktorá potom ovplyvnila všetky moje ďalšie rozhodovania," potvrdil. Nebyť Cantici, nebolo by ani „multiumelca" Kamila.
Po zlatých časoch gymnázia nastalo rozhodovanie, kam na vysokú školu. „Pre ekonomickú som sa rozhodol iba preto, lebo som vôbec nevedel, čo chcem robiť. A keďže rodičia sú obaja ekonómovia, tak som to nejako ani neriešil," povedal. Vraj išlo o to, vybrať si školu, ktorá vás potom uživí a koniec koncov jeho rodičia vždy chceli, aby mal vyštudované niečo „normálne". Urobil tak rodičom po vôli. A neskôr aj sebe, pretože sa prihlásil na VŠMU a istý čas študoval dve „výšky" naraz. „Myslím, že v tejto kombinácii to bola rarita a v podstate nemožné, lebo som obe robil denne a tieto smery sú fakt diametrálne odlišné. Nakoniec to úplne nevyšlo, v štvrtom ročníku som z ekonomickej odišiel," uviedol Kamil.
Dostal sa do ročníka k Božidare Turzonovovej, Ferkovi Kovárovi či Vladimírovi Strniskovi. Na tieto časy taktiež veľmi rád spomína. „Celé štúdium bolo kvôli týmto pedagógom také ľudské a spájajú sa mi s ním iba pozitívne emócie. Veľa sme skúšali, lebo pán Strnisko dal možnosť všetkým režisérom a dramaturgom ročníka na vlastný projekt, a tým pádom sa stalo, že sme denne skúšali aj tri inscenácie," zaspomínal na zlaté vysokoškolské časy.
Po výške sa začal túlať s Túlavým divadlom
„Po skončení VŠMU sme založili Túlavé divadlo, ktoré predtým fungovalo ako Študentské divadlo v Trnave, a keďže Jakub Nvota bol mojím režisérom aj v škole, tak som hrať začal práve tam. Takže mojím hereckým debutom boli okrem hry Diabol a Anjel u Saleziánov na Kopánke, ktorá to vlastne celé odštartovala, Ohníčky svätého Floriána s Trnavským Túlavým divadlom," povedal Kamil.
V Macbethovi stvárnil zloducha.
Hneď prvé leto po skončení školy hrali na ulici Shakespearovho Hamleta. „Bol to zvláštny pocit, že divák len tak nepríde, ale herec si ho najprv musí zohnať sám. Hrali sme týždeň a na začiatku sme hrali pre dvadsať ľudí a na konci pre štyristo," prezradil. Boli jednoducho dobrí a roznieslo sa to.
Potom prišiel do Radošinského divadla, kde zotrval osem sezón. Momentálne hrá na Novej scéne, v Aréne, v Túlavom divadle, v Divadle Bolka Polívku v Brne a sem- tam zaskočí aj späť k Radošincom. No najviac ho vraj zamestnávajú koncerty s kapelou Fragile. Ide o slovenskú formáciu ôsmich spevákov bez hudobných nástrojov.
Všetko berie ako životnú skúsenosť
„Ja mám to šťastie, že sa všetky veci kombinujú tak, aby ma to všetko bavilo stále. Čiže v podstate nič nerobím dokola, ale priebežne sa to obmieňa," pochválil si Kamil. Momentálne vraj dotočil jeden nový celovečerný film Lietajúci Cyprián.
Aj pesničkovú súťaž Elán je Elán, v ktorej účinkoval, považuje za cennú skúsenosť. Reálny život však považuje za oveľa podstatnejší ako nejaké pesničkové súťaže. Aj na Eurosong sa dostal viac menej náhodne. „Ja som sa tam nehlásil. Zavolal mi Rasťo Dubovský, autor skladby, s ktorým sa poznáme z natáčania jednej inscenácie pre Slovenskú televíziu spred ôsmich rokov, či nemám čas nahrať mu nejakú vec."
Tak si nakoniec našiel čas a ostatné išlo mimo neho. Oslovili Nelu Pociskovú a na jedno nahrávanie to dali dokopy. A následne aj vyhrali celú súťaž. Obaja nás budú reprezentovať na celosvetovom finále v Moskve. „Pri všetkých povinnostiach čo tu mám, je dosť komplikované zaradiť Moskvu do programu, ale snáď to nejako zvládnem," prezradil. A keď už tam bude, určite si nenechá ujsť Mauzóleum a Červené námestie. Rád by si tam pozrel aj nejaké divadlo.
Voľné chvíle najradšej trávi s priateľkou
„Najradšej som, ak si nájdem čas a strávim ho spolu so svojou priateľkou Kristínou v podstate kdekoľvek. A keďže toho času je naozaj málo, tak si cením hocijakú možnosť byť spolu," potvrdil. V lete sú divadelné prázdniny, a tak vždy spolu vymyslia nejakú dovolenku, ktorá je vraj nutná ako soľ, keďže cez rok na to nie je čas. „V blízkej budúcnosti sa budem snažiť skôr žiť reálny život a všetko, čo k tomu patrí. Aby bol hlavne čas na ľudí, ktorých mám rád a aby netrpeli jeho nedostatkom. Lebo to je podstatnejšie ako kadejaké súťaže. Priznám sa, tých už mám na celý život dosť," uzavrel Kamil.