TRNAVA. Trstínsky kameňolom, ktorý vlastní spoločnosť Alas Slovakia, sa má tento rok rozširovať smerom na sever. Ťažba by sa tak mala posunúť ďalej od obce, v investorskom zámere je však naplánované jej zvýšenie.
„Priemerná ročná ťažba vyťaženého kameniva sa zvýši o 37-tisíc ton. Celková ročná ťažba bude 500-tisíc ton," uvádza sa v zámere. Podľa výrobného riaditeľa spoločnosti Pavla Juhása však tieto údaje už nie sú celkom smerodajné.
„Keď sme zámer vypracovávali, nevedeli sme, že príde hospodárska kríza. Do budúcnosti teraz uvažujeme skôr so znížením ťažby," povedal Juhás. S obcou Trstín majú vraj dobré vzťahy a všetky jej požiadavky zobrali do úvahy.
„Pre ľudí je pozitívne, že ťažba sa posunie ďalej od obce, smerom na Jablonicu. Ak bude korektné správanie na oboch stranách myslím, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie problém nebude," povedal Juhás.
Obec žiada obmedzenie nočných zmien
Starostka Trstína Marta Genčúrová tvrdí, že obec môže postupovať len v medziach zákona. Aj keď ľudia proti rozširovaniu kameňolomu protestujú, obecné zastupiteľstvo počká na vyjadrenie Ministerstva životného prostredia. To môže zámer buď odporučiť, alebo naopak neodporučiť.
„Povoľujúcim orgánom je obec. Dali sme investorovi požiadavky týkajúce sa prašnosti, hlučnosti aj obmedzenia nočných zmien," povedala Genčúrová. Zatiaľ je podľa nej projekt vo fáze posudzovania vplyvov na životné prostredie a s investorom sa stretli len neoficiálne. Je preto vraj predčasné hovoriť o tom, či zámer prejde alebo nie.
Ľuďom sa chvejú okná
Už roky sa proti ťažbe dolomitu búria obyvatelia blízkej Jarkovej ulice. Od kameňolomu sú vzdialení necelých päťsto metrov, medzi ich domami a centrom ťažby je otvorený priestor. „Všetok prach a hluk idú na domy. V obci cítiť nápor od drtiča kameňov, niekedy sa nám až chvejú okná," hovorí Trstínčan Peter Krajčírovič. Umývať sklá vraj nemá význam, na druhý deň je na nich opäť súvislá vrstva prachu.
„Prašnosť sme znížili namontovaním najmodernejšieho odprašovacieho zariadenia, pravidelne polievame cesty a vybudovali sme aj asfaltku do kameňolomu," bráni sa Juhás.
Ľudia napriek tomu minulý rok spísali petíciu proti rozširovaniu kameňolomu. Podpísalo sa pod ňu takmer päťsto obyvateľov. Okrem odstrelov a prachu im prekážajú aj kamióny, ktoré chodia cez obec a devastácia prírody.
Stupeň ochrany územia je nízky
Aj keď územie, na ktoré sa má ťažba presunúť, leží v chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Malé Karpaty, platí tu druhý stupeň ochrany prírody. „Záujmové územie nie je súčasťou chráneného územia s vyšším stupňom ochrany, ani chráneného vtáčieho územia alebo územia európskeho významu," povedala Marta Škodová z Krajského úradu životného prostredia v Trnave. Prevádzkou kameňolomu údajne nedochádza ani k ovplyvňovaniu množstva a kvality povrchových vôd.
„Z krajinárskeho hľadiska je kameňolom zásahom do krajiny. Je to aj zásah do ochrany jaskýň a biotopov ktoré sa tu nachádzajú," povedal riaditeľ správy CHKO Malé Karpaty Viliam Klescht. Žiadal preto, aby sa zámer ďalej posudzoval a aby investor predložil aspoň dva varianty riešenia. Podľa Kleschta neexistujú presné mapy rozšírenia rastlinných a živočíšnych druhov na tomto území. Je preto potrebné urobiť mapovanie a vyčísliť ich spoločenskú hodnotu.
