Stretnutie s herečkou Máriou Kráľovičovou si vychutnali jej fanúšikovia minulú stredu v Piešťanskom informačnom centre. MY sme boli pri tom a prinášame Vám rozhovor s touto známou slovenskou "Marínou."
Dala by sa prirovnať k hurikánu. Keď sa zjaví, jej charizma a energia vás jednoducho uchvátia. Večne zamilovaná herečka, poetická duša, očarujúca dáma. Len zlomok pomenovaní charakterizujúcich ženu, ktorá o sebe tvrdí, že žila ako v rozprávke. Mária Kráľovičová.
Začínala veľmi mladá. Keď sa v martinskom Komornom divadle prvýkrát postavila na dosky, ktoré znamenajú svet, nemala ešte osemnásť rokov.
Na prvý dotyk s umením spomína s úsmevom na tvári „Išla som sa na casting a oni ma prijali. Prišla som zadným vchodom pre hercov a chodím ním doteraz.", hovorí dnes známa herečka.
V Martine dostala prezývku Marína
Počas dvoch sezón odohrala štrnásť premiér a zanedlho sa právom písalo o zrodení nového talentu. Obdobie strávené v malom, no kultúrnom Martine, považuje za veľký prínos. „Osobne som sa tam stretla so živými básnikmi. Poznala som Krčméryho, Rázusovú- Martákovú, Bárča, Martina Benku a napokon, Krčméry ma pokrstil Marínou."
Táto herečka opisuje s láskou aj svoj vôbec prvý kontakt s kultúrou. „Vďaka tete, ktorá pracovala ako uvádzačka v Národnom divadle som mala prístup ku svetovej klasike. Keď som prišla do Bratislavy, tak ona ma vpašovala do prezidentskej lóže, ale nikdy som nevidela začiatok ani koniec, lebo tetu by boli vyhodili."
Jej život je rozprávkový
Mária Kráľovičová ukázala svoje všestranné nadanie aj pred kamerou. Stala sa vôbec prvou slovenskou televíznou herečkou. Svoj život prirovnáva k rozprávke a dodáva: „ Hrala som veľké roly a popri tom som aj rodila. Vysnila som si dve deti a tento sen sa mi splnil. Hrala som Oféliu, Júliu.. všetko sa mi splnilo."
Meno Márie Kráľovičovej je známe aj za hranicami našej krajiny. S poéziou a divadlom precestovala veľký kus sveta. „Chodili sme do Poľska, hrali sme v Paríži, v Rakúsku, vo všetkých ľudových demokraciách. Recitovala som poéziu vo Vietname, v Mongolsku, Izraeli, na svetovej výstave v Bruseli."
Svoju minulosť bohatú na zážitky konfrontuje so súčasnosťou. Sama uznáva, že celosvetová kríza zavítala do každej sféry nášho života, no vypredané predstavenia sú pre ňu dôkazom, že ľudia nestratili záujem o umenie.
Spokojný divák je stále najväčšia satisfakcia za hodiny strávené na javisku a vzťah k obecenstvu vyjadruje takto: „Divák je pre nás spoluherec. Ja musím zistiť, či som ho chytila, či ma počúva a prežíva to so mnou."
Bulvár by sa z nej neuživil
Táto dáma síce nie je veľkou rybou pre bulvár, pretože namiesto pikantérií zo súkromia sa prezentuje prácou. Množstvo ocenení a uvedenie do Siene slávy hovoria za všetko. Popularitu vníma pozitívne a záujem o svoju osobu si úprimne cení. Jej postoj vyjadruje aj replika z jednej hry, kde sama hovorí: „Keď od teba prestanú pýtať autogram, tak si odpísaná."
Herec umiera dvakrát.
Vášeň tejto herečky pre divadlo, teda živé umenie, ako ho sama nazýva, trvá už šesťdesiat štyri rokov. Zosobnila mnoho postáv, vyrozprávala stovky príbehov, žila dvomi životmi. „Herec umiera dvakrát. Prvý raz, keď prestane hrať a potom, keď príde ten koniec."
Pevne však dúfam, že koncov v jej podaní sa dočkáme len na javisku a ešte dlho budeme svedkami hereckého majstrovstva božskej Maríny.
Mária Kráľovičová nemusí mať strach, že by si od nej už nikto nevypýtal autogram. Do informačného strediska v Piešťanoch prišla kvôli nej fanúšička z Prahy.
