Článok pokračuje pod video reklamou
French Sokolovská, ktorá už dvakrát precestovala Čínu.
Rodáčka z Piešťan a cestovateľka Nina French bola v Číne už dvakrát. Už v školských laviciach bývala ponorená do zemepisných máp.
Nina si občas na cesty vezme so sebou bicykel, no tentoraz si ho paradoxne nezobrala, aj napriek tomu, že je to najpoužívanejší dopravný prostriedok v čínskej krajine.
Cestovateľka bola už v detských časoch zamilovaná do svojho koníčka.
Putovanie naprieč Čínou začali v Pekingu pred dvoma rokmi v októbri. „Využívali sme cestovanie nočnými vlakmi, presúvali sme sa cez celú krajinu, sú to obrovské vzidalenosti," hovorí. Prvý šok na nich dlho nečakal - ulice boli preplnené ľuďmi. Na námestí sa takmer nedalo hýbať. Znečistené prostredie zase zvýrazňuje neutíchajúca hmla.
„Mali sme šťastie, pretože vtedy pršalo, takže sme smog až natoľko nepocítili," vysvetľuje. Ľudia trávia väčšinu svojho času na ulici, kde dokonca aj raňajkujú. Nie je nič neobyčajné, ak nad vami visí na šnúrach spodné prádlo či nohavice.
Majstri hodinári, šéfkuchári, predavači - tí všetci svoju prácu vykonávajú na ulici, medzi ľuďmi. Väčšina z nich žije v malých domčekoch s nízkymi dverami. Nemajú centrálne kúrenie, ani kanalizáciu.
„Postupne si zlepšujú hygienické návyky, ale aj tak je to stále biedne. Pľujú, smrkajú, neumývajú si ruky," hovorí. Samozrejmosťou nie sú ani dvere na záchodoch. Akoby sa vzdali svojho súkromia. V niektorých častiach sú ešte stále živé myšlienky komunistického vodcu Mao Ce Tunga. Sem-tam sa nájde sa i jeho podobizeň. Deti nosia červené rukávce, typické pre obdobie 50. rokov.
„Oveľa modernejší život vedú ľudia, ktorí bývajú v okolí Šanghaju. Sem už silno zasiahla západná kultúra. Mladí sú pekne oblečení, ten čínsky štýl z čias komunizmu udržuje len staršia generácia," doplňuje.
Bez ohľadu na to je však väčšina Číňanov veľmi priama k ľuďom, zvedavá a „vždy sa snažia so všetkým pomôcť." Možno i preto majú turisti nájsť v Číne pokojné miesto.
Prvenstvá a zaostávanie
Časy, kedy Čína napredovala pred Európou sú dávno preč. Mnoho objavov sa však stratilo v toku dejín. „Už osemdesiat rokov pred Krištofom Kolumbom vyslal čínsky cisár veľké lode na moria, aby spoznávali nové krajiny, nadväzovali obchodné priateľstvá. Ale o tomto sa veľa nevie," vysvetľuje. Čínski moreplavci sa dostali nielen do Afriky, ale oboplávali aj Grónsko, ktoré v tom čase ešte pokrývali trávnaté porasty. Ich lode pristáli aj v Južnej Amerike dávno pred Kolumbom.
„Na miestach, ktoré navštívili, ostali po nich pamiatky, aj v ľudovom folklóre sú o nich zmienky. Lenže, keď sa námorníci vrátili do Číny a niesli cisárovi nálezy z ciest, zhorelo Zakázané mesto. To bolo pre nich zlé znamenie, preto väčšinu darov zničili," upozorňuje.
Zachovali sa niektoré kópie máp, ktoré vypracovali. Údajne ich získal aj Kolumbus a Vasco de Gama a použili ich pri svojich dobrodružných výpravách. „Oni už nešli do úplného neznáma." Na dne morí pri africkom aj americkom kontinente dodnes ležia stroskotané čínske lode.
Terakotových vojakov nemal nikto vidieť
Armády hlinených vojakov chránili cisára Čchin-š' chuang-tiho po smrti. V meste Si-an žilo niekoľko cisárskych generácií dynastie Čchin a pred tisíc rokmi patrilo k najväčším na svete. Terakotovú armádu tvorili tisíce mužov s plnou výzbrojov. Nikdy nemali uzrieť svetlo, boli odsúdení stráviť večnosť zakopaní v cisárovom hrobe. K jeho výbave však patrili aj hlinené zvieratá či predmety dennej potreby. Podzemský život mal prebiehať rovnako ako ten na zemi.
„Figúrky vojakov sú v životnej veľkosti a podľa archeológov ich vyrobili podľa skutočnej predlohy. Ešte stále robia prieskum cisárskych pohrebísk, cez deň ich obdivujú turisti, v noci tu zas kopú archeológovia." Nález terakotovej armády patrí medzi najväčšie archeologické nálezy.
Nina French sa prešla aj po čínskom múre, v buddhistickej krajine odfotila chátrajúci katolícky kostol. V Malom Tibete natrafila na rodinku, ktorej na stene domu visela fotografia Dalajlámu. „Tieto okrajové časti Tibetu sú slobodnejšie, inde by za to hrozilo väzenie." Časť putovania viedla aj púšťou Gobi, ale tiež Žltou riekou, kde Číňania vybudovali obrovskú priehradu. Trojtýždňové cestovanie nezanechalo na Nine žiadne negatíva, preto plánuje ďalšie cesty.
