odičovskej lásky.
Kroky Františka Uhroviča smerujú do detského domova v Trnave už viac ako osemnásť rokov. Hneď v prvom momente ho napadla myšlienka zachytiť osudy a životné príbehy detí, ktoré nemajú to šťastie vyrastať v kruhu svojich blízkych a byť milovaní vlastnými rodičmi.
Nie každý román končí radostne
„Človek nie je z kameňa. Len ak by bol, nedotkli by sa jeho srdca tieto skutočné príbehy," hovorí František Uhrovič. Vďaka času, ktorý strávil v detskom domove, už dobre vie, že o nejednom z miestnych detí, by sa dal napísať román. Každý správny román by však mal končiť radostne, žiaľ, v detskom domove v Boleráze nemajú všetky príbehy šťastný koniec.
Mnohé deti, ktoré tu našli svoj domov, vyrastali v katastrofálnych podmienkach, boli týrané a hospitalizované. „Sú tu aj také detičky, ktoré už boli v pestúnskej starostlivosti, no vrátili ich späť do domova. Ak si dieťa adoptuje dobrá rodina, má vyhraté. O postihnuté detičky však ľudia záujem nemajú a ich adopciu nepovoľuje ani zákon."
Príbehy detí chytili lekára Františka Uhroviča za srdce. Zachytil ich život v detskom domove.
FOTO: FRANTIŠEK UHROVIČ
Niektorí ľudia o smutných príbehoch veľa nevedia
Toto všetko chcel František Uhrovič vyjadriť svojimi fotografiami. Jeho myšlienka nabrala reálne kontúry pred tromi rokmi, keď od svojej rodiny dostal na jubileum kvalitnejší fotoaparát. „Niektorí ľudia možno ani netušia, že na svete sú deti s takýmto životnými príbehmi," hovorí.
Vďaka svojmu fotoaparátu a citu nám dáva možnosť prekročiť prah dverí, ktoré by sme za iných okolností možno nikdy neprekročili. Práve to ocenili aj profesionálni fotografi Trnavského objektívu, ktorí udelili Františkovi Uhrovičovi Cenu poroty.
Za umelca sa nepovažujem
František Uhrovič však svoje schopnosti vníma s veľmi skromným pohľadom. „Nepovažujem sa za umelca, ani za fotografa. Keď vidím diela, ktoré visia na týchto stenách, dávam pred ich autormi klobúk dole," hovorí. Tento detský lekár si myslí, že za úspechom jeho fotografií sa skrýva skôr zachytenie momentu z prostredia, ktoré v kombinácii s hudobným podfarbením zanechalo na porote dojem.
Každý fotograf však môže kľudne potvrdiť, že práve to je na dobrej fotografii najcennejšie. Vystihnutie správneho okamihu a precítenie situácie, je cestou k fotke, ktorá má nielen krásne telo, ale aj čarovnú dušu.
Niektorí ľudia ani netušia, aké životné príbehy majú opustené deti.
FOTO: FRANTIŠEK UHROVIČ
