Herec, ktorý prišiel o zrak, no chuť do života nikdy nestratil

Jeho najväčším snom bolo stáť na doskách, ktoré znamenajú svet. Cesta za týmto snom sa mu otvorila v sedemnástich rokoch. Svoju lásku k divadlu nestratil ani napriek diagnóze, pre ktorú strácal to, čo je pre hercov veľmi dôležité, svoj zrak. Herec Emil To

maščík.

Emil sa narodil v malej dedinke pod lietavským hradom. Jeho nadanie a láska k herectvu sa začala prejavovať už v detstve „Vždy som sa na niečo hral," hovorí s úsmevom a spomína na detské časy. „S kamarátmi sme sa často hrávali na partizánov a Nemcov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dirigoval som ich, hovoril kam sa majú postaviť a čo majú povedať. Vždy na troch kráľov sme sa obliekli, zamaskovalia chodili sme po domoch vinšovať a zabávať ľudí." Vtedy ešte malý chlapec ani len netušil, že raz sa ocitne na skutočných doskách, ktoré znamenajú svet.

SkryťVypnúť reklamu

Herci presviedčali ľudí, aby vstúpili do družstva

V čase socializmu vznikali na Slovensku nové divadlá. Herci v tej dobe nemuseli mať vysokú školu a na konkurz mohol prísť každý, kto si trúfal. „V júni v 1949 som sa prihlásil na konkurz do dedinského divadla v Bratislave, kam prišli ochotníci z celého Slovenska a zobrali ma. So súborom sme chodili hrávať po celom Slovensku." V čase minulého režimu museli herci propagovať ideu združstevňovania.

Emil Tomaščík dnes už len s úsmevom spomína na veselú príhodu, ktorá sa odohrala počas jedného predstavenia. „Hral som v ňom traktoristu a svojej priateľke som básnil o tom, aké je družstvo úžasné. Anička, keď vstúpime do družstva, už nebudeš musieť variť, prať, nič nebudeš musieť robiť, všetko nám dajú. Z hľadiska sa vtedy ozvalo: „Hovno!", smeje sa a dodáva, že i keď mali herci na tieto veci svoj názor, nemohli s tým nič robiť.

SkryťVypnúť reklamu

p1130113-web.jpg

Emil Tomaščík začal svoju hereckú kariéru ako sedemnásťročný

Vpasovať sa do postavy je ako zrodiť dieťa

Počas svojho života vystriedal Emil Tomaščík veľké množstvo postáv, dobrých i zlých. „Vpasovať sa do postavy, pracovať na nej a zahrať ju čo najlepšie, to je akoby človek zrodil dieťa," hovorí dnes už sedemdesiatšesť ročný herec, ktorý si dal na stvárnení postavy vždy záležať.

Veľmi rád spomína aj na svoje účinkovanie vo filme Ľalie poľné, ktoré režíroval známy slovenský režisér Elo Havetta. Pri úvodnej produkcii filmu vtedy Emil predložil režisérovi neobvyklý nápad. „V tom filme som dostal postavu hluchonemého sluhu, ktorý sa zaľúbil do svojej gazdinej.

Chcel som aspoň trochu pochytiť posunkovú reč a tak som sa nechal umiestniť do ústavu pre hluchonemých. Nejaké veci mi vysvetlili v špeciálnej škole, iné som sa naučil, keď som bol s nimi na pive," spomína na natáčanie úspešného slovenského filmu.

SkryťVypnúť reklamu

Fotografie hereckých vystúpení Emila Tomaščíka si môžete pozrieť TU.

Cítim, že musím na sebe pracovať

Krásne herecké obdobie človeka, ktorému málokedy mizne úsmev z tváre, však na čas prerušila choroba. Dvadsaťsedemročný herec začal postupne strácať svoj zrak, až mu doktor zistil, že má poškodenú sietnicu s ústredným očným nervom. „Bolo to pre mňa veľmi ťažké obdobie. Nechcel som sa zmieriť s tým, že by som prestal hrať. Divadlo je môj život. Vždy pre mňa bolo všetkým. Radosťou, aj útechou."

Napriek veľkému odhodlaniu musel nakoniec pódium divadla opustiť, keď po 42 rokoch účinkovania, ako herec a inšpicient, odišiel do invalidného dôchodku. Nikdy však neprestal na sebe pracovať a herectvu sa venuje aj dnes. Rok čo rok sa zapája do celoslovenskej súťaže v umeleckom prednese a literárnej tvorbe nevidiacich a slabozrakých.

„Manželka alebo vnučka mi vždy nahrajú text na magnetofón. Kazetu počúvam dovtedy, kým sa ju nenaučím. Niekedy mi to trvá aj mesiac, no cítim, že musím na sebe neustále pracovať," hovorí. Emil Tomaščík sa dnes najlepšie cíti vo svojej chalúpke uprostred krásnej prírody. „Je tu úžasný pokoj, milujem atmosféru, ktorá tam vládne. Na uši si vždy nasadím slúchadlá a počúvam obľúbené „knihy", ktoré si objednávam z levočskej knižnice pre nevidiacich na zvukových kazetách. Nič viac mi vtedy k šťastiu nechýba."

Každý, kto pána Tomaščíka osloví na ulici a opýta sa ho, ako sa má, dostane aj za upršaného počasia rovnakú odpoveď: „Vynikajúco!" Aj on sám totiž hovorí, že ak človek neprestane na sebe pracovať, v živote prekoná všetko.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Trnava

Komerčné články

  1. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  2. Koniec nálepkovaniu a predsudkom medzi kolegami u tohto predajcu
  3. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček
  4. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike?
  5. Dobrovoľníci, prihláste sa na Týždeň dobrovoľníctva
  6. PLANEO otvára v máji 9 predajní. Má to zmysel v dobe digitálu?
  7. Green Corner: zelené bývanie blízko centra s prvou splátkou 10 %
  8. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky
  1. Jednoduché farebné premeny do bytu aj záhrady
  2. Pokoj, výhľady a dobrá kuchyňa? Vyberáme desať hotelov na Ischii
  3. Zlatý sen vo vzduchu
  4. Sapara a Nagy povzbudzovali malých futbalistov a futbalistky
  5. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  6. Pozvánka, ktorá sa neodmieta: oslávte 25 rokov s Kauflandom
  7. Kaufland oslavuje 25 rokov a tvorí pilier slovenskej ekonomiky
  8. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia
  1. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike? 8 144
  2. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky 5 756
  3. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček 5 635
  4. PLANEO otvára v máji 9 predajní. Má to zmysel v dobe digitálu? 5 630
  5. Pokoj, výhľady a dobrá kuchyňa? Vyberáme desať hotelov na Ischii 4 687
  6. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry 3 081
  7. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia 2 909
  8. Slováci posielajú na MS mladíkov. Kedy hrajú a kde ich sledovať? 2 227
  1. Martin Šuraba: Chlapec, ktorý stratil zápalky XXVI
  2. Jozef Pivarník: Dánsko a Slovensko: Dve Európy, dva svety spokojnosti
  3. Miloš Majšík: 500. výročie prvej písomnej zmienky o obci Papradno
  4. Miroslav Daniš: Historický úspech súdruha precedu
  5. Tadeáš Ďurica: Igor sa vracia
  6. Naďa Serafínová: Kto je Sulíkov syn a prečo obťažuje ľudí.
  7. Ivan Čáni: Dokáže NR SR prijať uznesenie odsudzujúce cestu Roberta Fica do Moskvy?
  8. Júlia Piraňa Mikolášiková: Nazvali po ňom policajnú akciu, viac ako 20 rokov pôsobil v zločineckej skupine, priznal sa k násilným činom. Ostal bez trestu
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 38 613
  2. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 24 028
  3. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 615
  4. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 13 110
  5. Vlado Jakubkovič: Vypískaný mr. Rudo a prezident mieru. 9 671
  6. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 8 512
  7. Ján Chomík: Liek na nespavosť 8 059
  8. Miroslav Galovič: Marečku, mohol si ostať legendou... (Mikroblog No 20) 7 098
  1. Věra Tepličková: Cesta slovenského Sizyfa do Moskvy alebo Nie je pre cholerika nič horšie, ako nemať možnosť ísť vyššie
  2. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  3. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy
  4. Marcel Rebro: Fico má strach z Ukrajiny, preto sa klania Putinovi
  5. Radko Mačuha: Fico ide na oslavu začiatku 3 svetovej vojny.
  6. Tupou Ceruzou: Dobre bude
  7. Post Bellum SK: Hlasy pamätníkov: Nedopusťme návrat vojny!
  8. Radko Mačuha: Hanba, uniklo ďalšie video Šimečkovej ženy.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Martin Šuraba: Chlapec, ktorý stratil zápalky XXVI
  2. Jozef Pivarník: Dánsko a Slovensko: Dve Európy, dva svety spokojnosti
  3. Miloš Majšík: 500. výročie prvej písomnej zmienky o obci Papradno
  4. Miroslav Daniš: Historický úspech súdruha precedu
  5. Tadeáš Ďurica: Igor sa vracia
  6. Naďa Serafínová: Kto je Sulíkov syn a prečo obťažuje ľudí.
  7. Ivan Čáni: Dokáže NR SR prijať uznesenie odsudzujúce cestu Roberta Fica do Moskvy?
  8. Júlia Piraňa Mikolášiková: Nazvali po ňom policajnú akciu, viac ako 20 rokov pôsobil v zločineckej skupine, priznal sa k násilným činom. Ostal bez trestu
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 38 613
  2. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 24 028
  3. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 615
  4. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 13 110
  5. Vlado Jakubkovič: Vypískaný mr. Rudo a prezident mieru. 9 671
  6. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 8 512
  7. Ján Chomík: Liek na nespavosť 8 059
  8. Miroslav Galovič: Marečku, mohol si ostať legendou... (Mikroblog No 20) 7 098
  1. Věra Tepličková: Cesta slovenského Sizyfa do Moskvy alebo Nie je pre cholerika nič horšie, ako nemať možnosť ísť vyššie
  2. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  3. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy
  4. Marcel Rebro: Fico má strach z Ukrajiny, preto sa klania Putinovi
  5. Radko Mačuha: Fico ide na oslavu začiatku 3 svetovej vojny.
  6. Tupou Ceruzou: Dobre bude
  7. Post Bellum SK: Hlasy pamätníkov: Nedopusťme návrat vojny!
  8. Radko Mačuha: Hanba, uniklo ďalšie video Šimečkovej ženy.

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu